Sedím v tej putike pri Poľskom Inštitúte a pijem popracovnú kávu, pri ktorej si zásadne nezvyknem všímať svet okolo seba. Lenže podnik je práve teraz plný, takže si sadnem k jedinému voľnému stolu, a tento jediný voľný stôl je síce o schodík nižšie a oddelený dreveným zábradlím, ale tak blízko k vedľajšiemu stolu, že v podstate sedíme spolu. Ja a štyria ľudia. Vystupujú: traja chalani a baba, evidentne študenti. Jeden laptop, tri smartphony. pokračovanie článku
Do vagóna preplneného ICčka v piatok týždeň pred Vianocami vstúpiš tak, že ťa zaregistrujú všetci chlapi a minimálne polovica žien. Všetkým odpovieš nacvičeným úsmevom človeka, ktorému sa to proste stáva. Obrovský biely kufor ti pomôžem vyložiť nad hlavu, potom sa usadíš. pokračovanie článku
„Máme spoľahlivé informácie, že v Poprade je možné do tridsiatich minút zohnať prakticky akékoľvek drogy od ľahkých, ako je marihuana, až po ťažké, ako je napríklad hašiš," - povedal nám v rámci protidrogovej prednášky v maturitnom ročníku policajt a my sme sa smiali hlasno. Teda smiali sme sa skôr potichu, ale aj tak hlasno, lebo sme v tom, aké ťažké hašiše sa v Poprade do tridsiatich minút zohnať dajú, mali oveľa jasnejšie ako policajt. Presne ako v akejkoľvek inej triede na hociktorej inej škole aj u nás niektorí marihuanu fajčili pravidelne a vyskúšali sme ju hádam aj všetci. Toľko na úvod a teraz k veci. pokračovanie článku
Keď mu Katie oznámila, že odchádza, povedala: Verím v teba ako spisovateľa, ale tá jediná vec, ktorú sme mali spoločnú, nám dlho nevydržala. Čo je to za vec?, opýtal sa jej. To, že sme úplne uvoľnení, keď sme nahí, povedala. Čítam teraz po večeroch Poslednú noc na Twisted River Johna Irvinga, ale spomínam to len aby som vyzeral, že robím niečo skoro intelektuálne. Okrem toho som bol na hokeji. pokračovanie článku
Na štátnych sviatkoch je výborné, že môžem vstať o pol desiatej, dať si nejaké lepšie raňajky a potom pokojne aj nič nerobiť, najmä ak je zima a hmla ako dnes. Lenže základné pravidlo raňajok hovorí, že ak ich chcete mať, nemali by ste mať prázdnu chladničku. Hodil som teda na seba tenkú bundu, obchod mám cez ulicu, tú zimu nejako vydržím. Nechodím tam nejako často, takže vlastne ani neviem, ako sa tie potraviny volajú, ale na Mýtnej sú aj tak iba jedny. Čiže mám na mysli tie. pokračovanie článku
Tá budova zdiaľky vyzerá ako Univerzita Komenského, ale je na nej napísané UFO. Sám by som to lepšie nepovedal. UFO dokonale vystihuje albánsku realitu. pokračovanie článku
Iný článok tu mohol byť. Taký, v ktorom by som sa Vladovi Weissovi (veľmi rád) ospravedlnil za to, že sa v mojej hlave vôbec zrodila trúfalá myšlienka, že sa na žiadne majstrovstvá nekvalifikujeme a navyše hráme ešte aj zle, bez systému, bez gólov a bez presvedčenia. Nemám proti nemu predsa absolútne nič. No. Tak tento článok tu nebude, lebo sme s Rusmi prehrali a plynulo tak nadviazali na to, čo (ne)hráme už dlho. pokračovanie článku
Som klientom istej nemenovanej československej obchodnej banky, kde sa o mňa starajú presne tak dobre, aby moja nespokojnosť nezvíťazila nad lenivosťou. pokračovanie článku
Keď odchádzame, niekoľko tisíc obyvateľov Slovenska sa práve zmieta v akútnom záchvate davovej psychózy. Zišli sa, aby sa pozreli na Šeherezádu a Onura, tak im ich tam postavili a oni tam štyri minúty postáli, povedali, že niečo podobné nielen nečakali, ale ani nezažili, viac povedať nemali čo, tak ešte chvíľu postáli a pousmievali sa. Potom si ich fotili. Niektorá Slovenka bola prvá, ktorá sa ich dotkla a bola na to hrdá. pokračovanie článku
Potrebujem dobré začiatky. Prechádzame bosniansko-chorvátskou hranicou a sme v Bihaci. Ako sa zdá, pozostáva z pekární a obchodov so svadobnými šatami. Jediný semafor na hlavnej križovatke je pre chodcov a nefunguje. Autá semafory nemajú, všetky smery idú naraz. A potom toto: pokračovanie článku
V oslavných choráloch po postupe na majstrovstvá sveta zaniklo to, čo si ja pamätám veľmi dobre, lebo som zápas s Poľskom pozeral v Krakove: postúpili sme vlastným gólom v zápase, v ktorom sme si vyhrať nezaslúžili, lebo sme boli horší a rozhodca nám navyše ešte aj odpustil penaltu. Toto nie je nadávanie tiežfanúšika, ale konštatovanie reality, na ktorú dozrel čas. pokračovanie článku
Na úvod si treba opäť raz vyjasniť, čo sa nedeje: nepokoje v Británií určite nie sú rasové, lebo hoci sa tam dejú aj také (Oldham, 2001), toto nie je ten prípad. Stačí si pozrieť správy, videá a fotografie. Nikto nezačal protestovať preto, lebo sa cítil pre farbu svojej pokožky utláčaný. Tie nepokoje nie sú ani sociálne, tí ľudia nevyšli do ulíc preto, lebo nemajú čo jesť, sú nespokojní so svojim príšerným životom a v zúfalstve si už nevedia rady. Nie, oni nemajú problém a teda logicky ani požiadavky. pokračovanie článku
Zmyslom života niektorých malých ľudí je stať sa ľuďmi veľkými a popritom znepríjemniť život iným ľuďom, ktorí napríklad až takí veľkí nechcú byť. Často sa totiž stáva, že aj keď je človek veľký, vnútri ostane stále malý. A práve toto majú malí ľudia spoločné s malými komármi: aj malý komár chce totiž byť komárom veľkým a popritom ľuďom znepríjemňuje život. Strašne. Viem, o čom hovorím. pokračovanie článku
Úvodom sa nepatrí povedať nič viac, len vyjadriť úprimnú sústrasť rodinám, ktorých sa včerajšie príšerné udalosti v Nórsku dotkli. Patrí sa vyjadriť sústrasť aj celému Nórsku, krajine, v ktorej som nikdy nebol a aj tak si myslím, že práve tam by mi bolo dobre. Čo sa stalo, je príšerné. Viac k tomu neviem napísať. pokračovanie článku
Bol som na Pohode, Michal Havran to o sebe tvrdiť nemôže, ale to mu vôbec nebráni v tom, aby napísal, ako to na tej Pohode všetko funguje. Veď to tak potom aj vyzerá. Za sedemdesiat eur som na festivale mohol dostať dosiaľ nevídanú dávku politickej a náboženskej propagandy, sťažuje sa autor a buď klame, alebo len nevie, o čom hovorí. Lenže potom by naozaj nemal písať, radí desať publicistov z desiatich. pokračovanie článku
Pár rokov viem, že som nikdy tak naozaj neveril v Boha. Ani ako dieťa. Do kostola som chodil v piatok (a občas aj v nedeľu), ale robil som to, lebo som vedel, že ak pôjdem, bude dobre a na to som tiež prišiel len tak, že keď som nešiel, bolo zle. Nikdy som ale neuveril, neprecítil to a vlastne ma to ani netrápilo. pokračovanie článku
Nie je to ľahké, to treba povedať hneď v úvode. Byť v Tatrách pipkou vyžaduje odhodlanie. Presvedčenie. Výdrž. Je to niečo ako byť futbalistom v slovenskej lige alebo sociálnym demokratom v Smere. Niečo, čo robíte napriek nepriazni osudu a nie vďaka nemu. Tu je len niekoľko problémov: pokračovanie článku
Pozrite sa: pravda je taká, že je úplne jedno, čo tu napíšem, lebo jedna časť so mnou súhlasiť bude a druhá nebude, nikto z tých, ktorí si článok prečítajú, názor nezmení a všetci spolu budeme v krásnej harmónii nadávať tým druhým. Je to tak zrejme na celom svete, ale žijem na Slovensku, tak hovorím o ňom. pokračovanie článku
Médiami sa šíri správa, že mesto Bratislava priznalo hokejovému klubu HC Slovan odškodné vo výške vyše 1,1 milióna eur za to, že pri rekonštrukcii zimného štadióna odstránilo jeho staré sky boxy a nahradilo ich novými. Tie klubu navyše prenajalo za sumu približne 6,2 eura na jedno miesto a zápas. pokračovanie článku
Existuje niekoľko spôsobov ako udržať zdanie, že viete písať recenzie. Nenápadný odkaz na všeobecne známe dielo je napríklad celkom fajn. Vzbudí dojem, že máte aspoň predstavu, o čom píšete, na diaľku štuchnete čitateľa. Je to ako keby ste si bez slov porozumeli, namiesto rečnenia len prikývli. Lebo predsa viete, že ste svoji. Ak by som to chcel spraviť práve tak, čo samozrejme odmietam, použil by som túto vetu: pokračovanie článku
To bolo takto: keď som mal jedenásť rokov, stačila fľaša vodky pre vlekárov a celú zimu sme sa na Jakubkovej lúke lyžovali zadarmo. Každý deň po škole a cez víkend od deviatej do tretej. Lebo veď čo sme mali robiť. pokračovanie článku
Taký to bol včera deň: huslista v podchode odo mňa dostal viac peňazí ako obyčajne. Na predavačku som sa viac usmial. Kým mi čašníčka robila kávu so sebou, trochu sme sa rozprávali. Len tak, o vážnych veciach nezvyknem. pokračovanie článku
Pán Moon je z Kórey. Vyzerá veľmi kórejsky, čiže má meter päťdesiat (päť, aby som mu nekrivdil), okuliare, kórejský účes a za každých okolností oblek . V ruke igelitku. Fotí sa tak, ako sa fotia všetci Kórejci, staticky, s rukami vystretými pri tele, prípadne spojenými pred alebo za chrbtom. Furt sa mi klania, vlastne som z neho trochu nervózny. pokračovanie článku
Bloggertour 2011, Berlín. Výber krajín, z ktorých sú ľudia, čo tu so mnou sedia: Čína & Indonézia. Azerbajdžan & Kazachstan. Tunisko. Ukrajina. Moldavsko & Rumunsko. pokračovanie článku
Letiská mám rád, najviac vtedy, keď nimi chodím sám. Páčia sa mi tí ľudia s batožinami a to, že všade vedú šípky, čiže sa nemôžem stratiť. Čo inak tiež robím rád. Na letiskách som si vždy zvykol kúpiť Timesy a cítil som sa potom o kúsok vyššie ako som v skutočnosti bol. Bolo to také príjemné. pokračovanie článku
Vchádzam dovnútra a okrem toho, že sa tam už teraz nedá dýchať, sa hneď aj sám seba pýtam v akej verzii pekla som sa to zase ocitol, lebo ja vám teda neviem, ale podľa mňa by to na koncerte malo vyzerať inak a nie tak, že ľudia sedia na zemi. Jedna dáma spí opretá o stenu, druhá sedí vyzutá, celé to vyzerá strašne družne, už len mier celému svetu, voňavé tyčinky a moja predstava hipisáckeho predpeklia je dokonalá. Hipisácke predpeklie je vôbec z toho najhoršieho, čo si dokážem predstaviť. pokračovanie článku
Tragédia skupiny Gladiator sa začína tam, kde sa končí tragédia skupiny Desmod a teda pri schopnosti robiť dobrú hudbu. Desmod je hrozný, vytrvalo verklíkovaný všetkými rádiami, hoci nikto nevie prečo a z tohto dôvodu je veľmi pohodlným cieľom kohokoľvek, kto si svoj sluch ctí aspoň tak ako svoje volebné právo. Litánie by sa dali písať, ale ja to zhrniem: pokračovanie článku
Neviem či viete, ale na bratislavskom zimáku nezáleží ani kúsok. Je to náš bordel urobený za naše peniaze a ak sa niekto nechal oklamať, sme to zase len my. Priemernému zahraničnému návštevníkovi sa ten štadión bude možno zdať malý, možno zvláštny a možno niekam nepatrične vtesnaný, ale v krajine, ktorá má našťastie lacné a dobré pivo, ho to nemá prečo zásadne trápiť. pokračovanie článku
V rámci vlastivednej série „Miluj svoju krajinu," ktorú tu v poslednom čase rozvíjam, som pred časom napísal toto: História a geografia sa nedajú oklamať. Nedajú sa. pokračovanie článku
Internet je super, lebo spája ľudí a my si to hneď aj ukážeme na príklade. Takže napríklad: predstavte si, že chcete niečo predať. Nájdete si stránku, tam to napíšete, pridáte telefónne číslo a čakáte. Potiaľ dobre. pokračovanie článku
Mám veľmi dobrého kamaráta. Dostal sa do sporov, ktorých krátky opis tento článok pôvodne obsahoval. Už ich neobsahuje. Akékoľvek podrobnosti totiž nemenia nič na podstate, ktorou je slovenská klasika. Povolenia, predpisy, zákony, ktoré sa dajú ohýbať, obchádzať a nedodržiavať, proste oklamať. Lebo presne tak je to normálne. pokračovanie článku
Byť tu pracovne je zvláštne, ale pracujeme. Tak akurát. Čaj s demänovkou je na mieste, jedáleň je na mieste, okienko na výdaj stravy je na mieste. Na poschodí izby pre osem ľudí, štyri dvojposchodové postele. Na mieste. Spoločné záchody a sprchy na mieste. Všetko je ako má byť. Dlho som tam nebol. Mal by som častejšie. pokračovanie článku
Platí ma Soros, ale veria tomu iba komunisti a náckovia a to je nepríjemné. Majte ma radi. Na Facebooku.
marecblog.sme.sk
