Samo Marec
Prečo je dôležité čítať pekné knihy (štyri na október)
Tohtomesačný výber štyroch kníh je v skutočnosti výberom kníh troch, pretože sa o každej z nich dá napísať mnoho. A možno to tak aj ostane.
Domnievam sa. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, An angry young man, Dobré správy zos Varšavy, Fero z lesa v hlavnom meste, From Prishtina with love, Kraków - miasto smaków, Listy Karolovi, Sama Mareca príhody a skúsenos, Samo na Balkóne 2011, Samo v Rumunsku, Scotland-the mother of all rai, Slovákov sprievodca po kade&ta, TA3, Thrash the TV trash, Univerzita Mateja a Bélu, Veci súkromné, Veci verejné
Tohtomesačný výber štyroch kníh je v skutočnosti výberom kníh troch, pretože sa o každej z nich dá napísať mnoho. A možno to tak aj ostane.
Na Slovensku, nielen na ňom, ale ostaňme lokálni, prebieha zásadný spor, ktorý sa tiahne pozdĺž mnohých línií. Prebieha liberálno-konzervatívny spor, v ktorom nejde o nič menej ako o všetko, prebiehajú rôzne jeho odnože, sporíme sa o geneticky upravované potraviny a medicínu a netreba zabudnúť ani na spor o všetko americké, ktorý je starý ako internet sám. Povestná bratislavská kaviareň štiepi už aj tak rozštiepenú pravicu a pred dvoma rokmi sme napríklad všetci mali názor na euroval, na ktorom padla rovno vláda (všetko najlepšie k výročiu).
Spomínal som, že sme sa v rámci výletu ocitli v minibuse hneď s niekoľkými Američanmi zo sľubných končín. Arkansas, Alabama a Nové Mexiko, to všetko sú práve tie zákutia, ktoré dovolia človeku nádejať sa, že bude počas spoločne strávených dní svedkom aspoň niekoľkých prenikavých otázok alebo postrehov z geografických a kultúrnych reálií.
Predpoveď počasia hovorila o ôsmich stupňoch, ktoré zátvorka konkretizovala na pocitových mínus jedna, teplotu navyše dopĺňala mrholením až lejakom. Škótske príslovie však našťastie tiež hovorí, že ak sa ti nepáči počasie, stačí počkať päť minút, ono sa zmení a presne to sa aj stalo. Takmer celý čas bolo tak jasno a teplo, ako bežne nebýva ani počas leta. Počas celého škótskeho leta.
V Tatrách nasnežilo, to môže jedine znamenať, že prišla jeseň a kedy, ak nie počas hmlistých a daždivých večerov, čítať knihy. Po tomto trochu neohrabanom mostíku nasleduje výber štyroch kníh na september.
Žijeme pohodlné životy v nudnom svete, ktorému musíme dať nejaký poriadny, nenudný zmysel. Inak by to totiž znamenalo, že našou úlohou je len tak si žiť a starať sa pritom o dobro svoje a svojich blízkych.
Nazdar Karol! Jeden z dôvodov, prečo som nikdy nechcel byť novinárom, bol ten, že keď si novinár, musíš písať, aj keď sa Ti nechce.
Slovenská kandidatúra na spoluorganizovanie zimných olympijských hier 2022 je ako reality show. Je to lacné, nedá sa na to pozerať a to, čo sa prezentuje ako realita, je v skutočnosti dianím podľa vopred určeného scenára. Na úvod si preto treba predstaviť Michala Hudáka, ktorý svojim hlasom (je to jeho hlas, nie?) dramaticky povie:
S klesajúcimi teplotami stúpa moja chuť robiť aj niečo iné ako len nadávať a tak, aha ho, augustový výber štyroch dobrých a lepších kníh.
Raz za čas treba. Treba ísť do Prahy a byť tam za turistu, akokoľvek nerád za turistu som. Prejsť sa po Karlovom moste a Vyšehrade, prebiť sa na Hradčany a hovoriť, že sú ale naozaj pekné. Vidieť odchádzať kolónu áut so Zemanom. Vedieť, že sa vráti. Treba.
Vlak zrazu brzdí, nečakane a prudko, my už stojíme v chodbičke. Zastaví a nastane ticho. Asi sme niekoho zrazili, poviem a dúfam, že to nebude pravda, lebo keď sa to stalo naposledy, tesne pred Vianocami, stáli sme dve a pol hodiny v poli a tme. Čo je presne aj situácia, v ktorej sme teraz.
Nazdar Karol. Tento list nie je o nikom konkrétnom, lebo ak by o niekom konkrétnom bol, znamenalo by to, že je niekomu konkrétnemu ubližované. Že s tým niekým vytierajú dlážku, žmýkajú ho a vyžívajú sa v jeho utrpení. Znamenalo by to, že to utrpenie je jediné, prečo ich ten človek ešte zaujíma a to predsa nemôže byť pravda.
Život má byť ťažký, vravievala kedysi Soňa, no a v tom ťažkom živote je niekoľko veľmi nepríjemných vecí, ktoré vás môžu postretnúť:
Ako som už bol býval povedal, kade chodím, tade čítam a keď sedím, čítam tiež. Nie tak dávno som sa takto dočítal až do električkového depa. Júnový výber štyroch kníh si prečítalo niečo málo cez desať tisíc ľudí a to je celkom dobrá motivácia na to, aby som s drobným oneskorením (Pohoda, chápeme sa) vybral štyri knihy aj na júl.
Bol som v Bille. Nie v tej na Námestí SNP, hoci aj tá má svoje čaro: pani - skôr slečna - v pokladni má na krku vytetované ACAB a to je pekné, sám by som nedokázal dať lepšie najavo, že nikdy v živote nemám záujem o kariéru.
Na jazyku to mám už dlho, ale kedy to napísať, ak nie práve teraz, keď máme nového prokurátora. Vrátili sme sa do roku deväťdesiateho piateho, sme späť pri Mečiarovi a zrazu je poplach. Zrazu, keď už je neskoro, sa vedia aj všetci opoziční poslanci pred kameru postaviť a naozaj rozhorčene povedať, že sú naozaj rozhorčení. Žiaľbohu je to zároveň asi tak všetko, čo môžu a navyše si za to môžu aj sami. Sled udalostí, ktorý viedol k Čižnárovi, má totižto pravicu zapísanú v rodnom liste.
Nazdar Karol, dnes naobed som volal s bývalým kolegom od susedov, ktorí sú aj našimi bratmi, ak s nimi práve nesúťažíme v jednom z dvoch kolektívnych športov. V tých ostatných nám to je jedno.
Čítam. Robím aj iné veci, ale keď ich nerobím, tak čítam. Napríklad celkom dosť cestujem, väčšinou robotníckym ICčkom o pol šiestej, ale niekdy stihnem aj poslanecké o pol druhej. Vtedy čítam tiež. Alebo v električke. Alebo doma. Patrím medzi ľudí, ktorí nedeľu strávenú pod dekou s knihou pokladajú za hodnotne strávený čas. A tak, lebo o čítaní sa dá aj písať a tiež preto, lebo si navrávam, že by to niekoho mohlo aj zaujímať, som sa rozhodol, že raz za mesiac vyberiem štyri knihy, ktoré ma zaujali.
Stále si myslím, že aj tie najzložitejšie veci sa vždy dajú vyjadriť jednoducho a v tomto prípade by to vyzeralo asi takto:
Nazdar Karol! Je máj, čo v našich končinách znamená, že nálada obyvateľstva závisí od toho, koľkokrát sa skupine mužov podarí dostať čiernu gumu do určeného priestoru. A nálada bola za posledný týždeň kadejaká, vlajočky sa na spätné zrkadlá najprv naťahovali, potom sa zase sťahovali, len aby sa natiahli znova a na svojich miestach ostali prinajmenšom dodnes, zhruba do ôsmej večer. Potom sa uvidí.