Keď som mal dva roky, učila ma mama lyžovať. Často som pritom počúval sniežik, až kým som neskončil so zápalom stredného ucha. Trochu si pamätám lyžiarsku školu priamo v centre Starého Smokovca. Príves, v ktorom bola pokladňa, sa nakláňal zo strany na stranu, podľa toho, kde bol viac zaťažený. Svah potom zrušili a rozostavali kultúrny dom, ktorý ostal rozostavaný, až kým ho nezbúrali. Na voľnej ploche budú teraz apartmánové byty. Možno už aj sú, neviem.

Mama učila lyžovať aj na Hrebienku. Vozil som sa na vleku a spieval Petra Nagya. Pod stromček som dostal kazetu Peter, Vašo a Beáta deťom. Keď som sa nudil, staval som si v snehu bunkre a bojoval za Rusov proti Nemcom. Kuka som v nedeľu ráno pozeral v Skiklube u Franta a jedol pritom párky. Mama spomínala, ako sa na nefunkčnej zjazdovke jazdil Svetový pohár, pretekal Ingemar Stenmark a ona sa s ním stretla. Môj idol bol Marco Girardelli. Do Smokovca sme sa vracali na sánkach. Raz som jej vypadol a sedel uprostred dráhy, až kým po mňa neprišla. Občas sme zašli do Grandu na jablkový pie. Najväčším hitom Zimnej univerziády bol Final Countdown od Europe.

Potom učila na Štrbskom Plese a ja som chodil do FISu na hemendex. Oco chatárčil na Solisku. Po večeroch sme cez okno chaty hľadeli na medveďa, ako sa hrabe v odpadkoch. V noci sme sa sami traja vozili na vleku. Pravidelne nás navštevovali bratia Pospíšilovci, majstri sveta v športe, ktorý sa tuším volal bicyklobal. Vždy sa hrozne opili a aj tak zlyžovali naspäť na Pleso. Raz prišli aj hokejisti Dukly Trenčín, opili sa a zbili vtedy ešte začínajúceho Eda Hartmana, lebo im prehral nejaký zápas. Záchod nebol, chodili sme k Vavrovi do Bivaku. S Mišom Kriššákom sme sa vybrali na vrchol Soliska. Nedošli sme, ale stratiť sme sa stratili. Sedačka zastavovala vždy pri silnejšom vetre a niekedy sme na nej mrzli aj hodinu. Keď bola víchrica, praskala celá chata a cez škáry fúkal sneh. A...

...a potom som nastúpil do prvej triedy. Možno aj o tom niekedy napíšem.