reklama

O hokeji a veciach s tým súvisiacich

Nemyslím si, že na tohoročných majstrovstvách čokoľvek dosiahneme, lebo časy keď sme čokoľvek dosahovali sú jednoducho preč. Že z toho nič nebude je jasné už len z toho, že kapitánom je môj najneobľúbenejší hráč. Ľuba Bartečka fakt nemôžem asi preto, že som raz mal tú česť nachádzať sa, našťastie krátko, v jeho spoločnosti. Ktovie či sú všetci takí. V rámci toho, že im chcem fandiť aj naďalej, nad tým radšej nerozmýšľam.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (61)

Každopádne som sa včera večer vybral do sídliskovej krčmy, ktorá nie je výnimočná ničím okrem toho, že v nej pred časom chlap zastrelil čašníčku a počkal na policajtov. Mal som v pláne jedno pivo každú tretinu, pohodový zápas, v ktorom mi tých nešťastných Maďarov začne byť v polovici zápasu ľúto a víťazstvo o šesť alebo viac. Po skončení som chcel Peťu spánkom podporovať v jej učení sa na štátnice. Taký príjemný večer.

Teraz už vieme, že to tak nebolo. Namiesto popíjania piva, oddychového pokecávania o ničom (kamošovi som chcel navrhnúť nech sa rozvedie) a rátania gólov v maďarskej sieti som ten hokej musel vážne sledovať. SLEDOVAŤ, rozumiete. Strachovať sa. Nadávať. Rozčuľovať. Vymýšľať taktiku. Kričať na nich, nech to, doprdele, na tú modrú už konečne prihrajú. Neprihrali. Nikdy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak poviem, že sme hrali zle, neobjavím Ameriku, môžem byť invenčný len v označení toho výkonu. Hrali sme...tak ako hráme posledné roky. Nijako. Trochu som zostarol a vypil o dve pivá viac ako som mal v pláne, v dôsledku čoho ma ešte stále bolí hlava a som mierne podráždený. Za to všetko môžu hráči. Hrali príšerne.

Ďalšou príšernou vecou sú komentátori. Venujem im odstavec, hoci by som mohol aj celý článok. Alebo knihu. Sú jednoducho strašní. Plné ústa chlapcov v bielych dresoch, bojov na päťhalierniku, nahodení puku na zadný mantinel a podobných fráz ale aby povedali, že hráme zle, to ani náhodou. Stále všetko super, máme drvivú prevahu, len je z 3-1 zrazu 3-3, že áno. A ten v tom štúdiu, ktorý ma irituje už len svojim vzhľadom, to potom zhodnotí, že sme pôsobili trochu strnulým dojmom. Hostia prikývnu. Ach. Vyhodiť, zmeniť, predať, zrušiť, zakázať, poslať do Jáchymova alebo v rámci kontextu do Budapešti. Hocičo, len mi ho tam už nestrkajte.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale pointa je v inom. Krčma je sama o sebe priestorom ideálnym na sociálnu štúdiu, v čase hokeja obzvlášť a v čase hokeja s Maďarmi extrémne. Fakt som si želal aby sme to vyhrali v kľude o šesť. Nech je pokoj. Nech nekričia. Nech si pozrieme hokej a nemyslíme nato, že na druhej strane sú Maďari. Nestalo sa, ale to už viete. Nasledujúca časť textu bude pravdepodobne obsahovať citované vulgarizmy. Ospravedlňujem sa.

Maďari boli k*k*ti prvýkrát keď dostali gól. Potom bol za maďarského k*k*ta vyhlásený aj švajčiarsky rozhodca, to keď ho neuznal. Jeden sme dali a ukľudnilo sa to. Všetci pili a boli spokojní. V druhej tretine sa ukázalo, že či gól dostanete alebo dáte, k*k*t ste stále. To keď nám tam dali prvý a ten chalan sa tak pekne tešil. S postupujúcim časom, zhoršujúcim sa hokejom a stúpajúcim alkoholom adekvátne prekvitali aj vášne. Maďarský buzerant bol už aj chudák Laci Nagy, ktorý fakt nemôže zato, že mu ten hokej proste nejde. Šiel som si k pultu po pivo a čašníčka popri čapovaní utrúsila k*rvy maďarské. Bez kontextu. Asi aby ukázala, že sme všetci na jednej lodi. V čase ohrozenia štátu treba predsa držať pokope.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Áno, takto to bolo. Maďari vyrovnali a prejavy nenávisti sa dostali na novú úroveň. Od „daj mu tam, j*bni ho, k*k*ta, Mongola" (to je jedna veta, nie kompilácia) cez tradičné k*rvy maďarské až po také iracionálne ako „daj tú vlajku preč, sk*rvenú" (maďarskému fanúśikovi v telke). Chalan sediaci za mnou to zaklincoval konštatovaním, že mu je zle už len keď ich vidí. Keď mal dvadsať, tak tipujem veľa a keď v živote stretol dvoch Maďarov, tiež tipujem veľa. Bijú nás a keď už nič iné nemôžeme, aspoň nadávame. Taká bola nálada. Taká slovenská.

Ľubo Bartečko potom dal ten jeden, ktorým obrovský trapas degradoval na veľký. Vybuchla radosť. A nenávisť. Maďari boli zase takí aj hentakí, poj*baní aj sk*rvení, my sme boli najlepší, spievalo sa Slovenskoooooo, neboli sme majstri sveta ale niečo viac lebo sme čo? Vyhrali nad Maďarmi. To nebol zápas, rozumiete. To bol boj. Zvíťazili sme. Ba čo viac, my sme ich POKORILI, PONÍŽILI, NANDALI SME IM TO. Dokázali sme nepodstatnú skutočnosť, že papierovo ôsmy tím je skutočne lepší ako papierovo šestnásty. Pre históriu nesmierne zásadná informácia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Viete, ja som tam v tej krčme bol a všetko to počul a videl a čokoľvek, čo tu teraz napíšem, to nevystihne. Sedel som tam s Maťom a pri najextrémnejších prejavoch neriedenej nenávisti som sa naňho zúfalo pozrel. Vždy pokrčil ramenami. Niekedy sú slová nanič. Aj keď tu ja teraz napíšem, že s takýmito ľuďmi žijeme v jednom štáte, bude to len konštatovanie niečoho, čo už dávno vieme.

Dlho sme sa po zápase rozprávali. Nie o hokeji, lebo v tomto smere nebolo o čom. O tom, že konečne sme spoznali niekoho, kto volil Gašparoviča. O ľuďoch, ktorí sa nikdy nepozrú za hranice vlastnej gubernie, ale spoľahlivo dokážu nenávidieť všetko cudzie. O tom, či veríme, že sa táto krajina dá zmeniť a či sa na tom chceme vôbec podieľať. Či náhodou nie je čas poobzerať sa po nejakej inej. Takej, kde by sa lepšie dýchalo.

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu