A teraz vážne. Nie som ten, ktorý by išiel rozsudzovať, kto má v najnovšom hádzaní kameňov cez Dunaj pravdu, ale jedno vám poviem. Náš premiér si hovorí čo sa mu zachce a to myslím vážne akože je Joe Strummer nado mnou a spieva Safe European Home. Ak som totiž správne sledoval to nič, z ktorého sa za dva dni stal medzinárodný škandál, sú vlastne len dva problémy a síce po á, že si maďarský premiér vybral nesprávny dátum a po bé, že na odhaľovanie sochy nepozval nikoho zo slovenských hochštaplerov. Opravte ma, ak sa mýlim, ale tak som sa dočítal. Tretí dôvod by mohol byť, že ten človek je proste Maďar a my tu Maďarov nepotrebujeme rovnako ako nepotrebujeme nikoho, kto je proti nám, ale nikto to nahlas nepovedal, tak dajme tomu, že tento dôvod neexistuje.
Tak zlý termín, hovorí náš predseda všetkého a ja to opakujem po ňom pričom sa smejem, ale len preto, že mi nič iné nenapadá. Ako mi nenapadá už dlho. Zlý termín, doprdele. Ten, ktorý si podľa vlastných, už toľkokrát mu o ksicht oplieskaných, slov nepamätá November, hoci si ho pamätám aj ja a to mám o dvadsať rokov menej, ten si zrazu úplne náhodou spomenul, že dvadsaťjeden rokov pred Novembrom, keď on mal rokov tuším päť, tu nejaké tanky prišli dať do cajchu kontrarevolúciu. Zrazu ten človek, pre ktorého je opačný názor horší ako pre Slotu prázdna fľaša, sa tu stavia do pozície dobre že nie posledného ochrancu protikomunistických hodnôt. Je mi na blití, velebnosti.
Jo, je mi na blití, lebo (a to som už niekde napísal) konkrétne tento človek by sa aj bez nejakej revolúcie mal rovnako a rovnako dobre. Vzhľadom na geriatrickú štruktúru ústredných výborov by zrejme bol ešte len niekde v úzadí, ale to si píšte, že jedného dňa by sme niesli jeho portréty prvého mája na pochode. Som totiž presvedčený, že pre ľudí ako je náš premiér, je postoj len premenlivou veličinou na ceste ku konečnému cieľu, ktorým je moc. Veľa moci.
A nepozvali hochštaplerov, dôvod bé, čím ich obrali o jedinečnú príležitosť odmietnuť pozvanie, ukázať ako veľmi nato kašlú a ako veľmi im na zlepšení súsedských vzťahov absolútne nezáleží. Predstava, že by si prezident našej hlavy našiel čas, povzniesol by sa nad strechu svojho Seatu a stal sa nebodaj na dve seknudy štátnikom, ktorý ma na viac ako len prihadzovať s ostatnými do ohňa tupých hádok, patrí medzi tie najzábavnejšie. A to už je čo povedať, lebo srandy je štandardne kopec.
Viete, ja to poviem rovno, aj keď tým riskujem oheň a síru. Bol by som vďačný za takého prezidenta akého majú Maďari. Takého, ktorý cestuje do iných krajín a nadväzuje nejaké vzťahy. Aspoň nejaké. Úplne najradšej by som bol, keby si ho v niektorej z tých krajín nechali. Hoci aj navždy. Nemám náladu klásť si servítku pred ústa, tak hovorím, čo si myslím.
Ono by to všetko bolo v poriadku, lebo koniec-koncov každý štát si potrebuje z času na čas buchnúť po hrudi, lenže v štáte slovenskom je niečo skazené. Niežeby niekedy predtým nebolo, ale teraz je akosi viac. Nejde totižto o nejakých Maďarov, ktorí sú pre väčšinu Slovákov aj tak len abstraktným pojmom. Na tých by sa nejaký Fico s nejakým Slotom už dávno boli vykašľali, ak by im to, pravda, nezarábalo na živobytie. Alebo si VÁŽNE myslíte, že VÁŽNE veria tomu, čo hovoria? Ja ani omylom.
Ani teraz by návšteva prezidenta susediaceho štátu nebola problémom, ba dokonca, ak by sme boli na inej mentálnej úrovni, bola by príležitosťou na podanie ruky. Lenže ako vždy, namiesto toho je obrazom našej vnútornej politickej situácie, v ktorej je rozpočet zdrapom papiera, kríza rozrastajúcim sa tumorom, ktorému reči typu "To bude v pohode" nepomôžu a SNS obrovskou hanbou. Obrovskou, čiže ešte väčšou ako bolo všeobecné očakávanie. Takou, že už ani náš slepý predseda vlády sa nemohol pozerať a zakročil, čím, mimochodom, priznal vinu.
Nejaká návšteva nejakého Maďara sa len vyskytla v pravom čase a dala nám príležitosť zase to tým Uhrom nandať, lebo sme už veľkí a silní a s nikým sa neserieme. Pardon my French. Dala nám príležitosť zabudnúť nato, že je asi tisíc iných dôležitejších vecí, ktorými by sme sa mali zaoberať. Je mi na blití, velebnosti.
