„Hana mala zrazu v šiestej triede prsia. Bola prvá. My sme vtedy nemali nič, len neurčitý pocit, že na nich záleží. Hana nosila čierne tričko Mike s fajkou. Bolo jej voľné, lebo ho zdedila po svojej sestre, ale tie prsia sa aj tak nedali prehliadnuť, tak sme ju bili atlasmi po hlave. Potom prišiel Laco, s ktorým Hana chodila a za všetkých tresol po hlave mňa, lebo som bol najmenší. Kvetináčom. Dostal za to poznámku do triednej knihy a ja facku od otca, keď som prišiel domov."
Úryvok zachytáva všetko, čo je pre život dedinskej pipky charakteristické. Výzor, v ktorom dominuje výrazné popredie, staršieho frajera, ktorý ma problém s dodržiavaním školského poriadku, aj sklamanie mladého obdivovateľa.
Mladé letá dedinskej krásavice sa celkovo odohrávajú na pozadí zástupu obdivovateľov, z ktorého si ona neomylne vyberie toho najsilnejšieho. Predchádza tomu krátka fáza, v ktorej sa s kamoškami prechádza po dedine, pri pohľade na Laca sa naoko hanblivo chichoce, ale už vtedy inštinktívne cíti, že práve on bude ideálnym otcom jej detí. Uvedomuje si svoju nadradenosť nad inými dievčatami podobného veku a demonštruje ju pomocou výrazného a nepodareného mejkapu, posedávania na lavičke so staršími chalanmi a prechádzok za roh. Tiež so staršími chalanmi. Pokiaľ ide o ambície, ktoré v tomto veku má, sú pomerne ohraničené na presne dve, menovite diskotéka v sobotu večer v kultúrnom dome a spomínané prechádzky za roh. S Lacom, hoci nie nevyhnutne. Tie ambicióznejšie z nich si život ozvláštňujú občasnými výjazdmi do okresného mesta. Kultúrne vyžitie môže byť na vidieku problematické.
Prvá sexuálna skúsenosť mladej vidieckej devy prichádza v ranných adolescentných rokoch. Fero Drumbľa opäť spomína: „... v ten deň sa stratila Malina, všade som ju hľadal, aj som ju volal. Nenašiel som ju, ale našiel som Laca s Hanou. Hoci som mu nič nespravil, Laco sa na mňa rozbehol a praskol mi jednu do nosa. Potom povedal nieže to niekomu povieš a ja som nikomu nič nepovedal, lebo som nevedel, čo by som mal niekomu povedať. Z nosa mi tiekla krv, ešte viac potom, keď som sa vrátil domov a dostal facku od otca. Mama pobehovala okolo, vykrikovala pre zmilovanie Božie, ale inak nespravila nič. Nos som mal odvtedy nakrivo, Hana mala o tri mesiace svadbu a o ďalších šesť sa jej narodil malý Laco."
Zhruba presne v tomto bode sa život vidieckej krásavice končí a nastupuje dospelosť. Pre ňu je charakteristické rodenie ďalších detí, priberanie na váhe a konflikty s partnerom, ktorý, ako sa ukazuje, má prekvapujúci sklon ku konzumácii alkoholu, domácemu násiliu a nezamestnanosti. Pripomeňme si opäť, čo o tom hovorí Drumbľa: „Laco pil na Deň matiek už od rána, lebo ako hovoril, na tomto svete neexistuje spravodlivosť. Keď to začul Števo, ktorý dovtedy pred krčmou opravoval Simsona, hneď sa k Lacovi pridal a pili spolu. Niekedy podvečer sa pohádali, lebo Števo tvrdil, že Laco určite neprepláva priehradu, ktorú sme za dedinou mali a kam sa chodilo, keď ste potrebovali byť s frajerkou sami a nechceli ste, aby vás niekto objavil na družstve. Stavili sa, vyšli pred krčmu a za dedinu. Nepreplával, ale pohreb mal pekný."
Najneskôr v tomto bode, ale pravdepodobne ešte oveľa skôr sa Hana dostáva do situácie, v ktorej u nej akékoľvek ambície absolútne absentujú. Ostávajú spomienky na Michala Davida, ako sa mu v kulturáku leskla plešina, ona tancovala s Lacom, ktorý jej borovičkovitým dychom sľuboval výlet na otcovej škodovke, už vtedy pil, lenže všetky tieto spomienky sú zatienené skutočnosťou, že má na krku tri deti, nemá peniaze a navyše je z nej vdova. Vo vnútri ju nahlodáva pocit, že to vlastne vôbec nie je až také zlé, lebo ju aspoň nikto nebije. Fero Drumbľa spomína: „...keď som vystúpil z autobusu, uvedomil som si, že sa u nás nič nezmenilo. Mladý Laco sedel na lavičke pred obchodom, fajčil, odpľúval na zem a silno stískal svoju frajerku, ktorá naňho obdivne hľadela. Brý deň, povedal, keď som šiel okolo a zase si odpľul. Jeho frajerka mala tričko s fajkou a nápisom Mike."
Dedinská pipka, v tomto veku už nie veľmi atraktívna a dospelosťou unavená, sa zhruba niekedy vtedy obzrie po svojom rodisku, reálne zhodnotí možnosti, vyberie si toho posledného slobodného chlapa, ktorý ešte neodišiel do okresného mesta, Bratislavy alebo Anglicka, a spolu potom v tichom neporozumení žijú nešťastne až kým nezomrú. Ako uzatvára Fero Drumbľa: „... a taký pekný život to mohol byť."
