V Panta Rhei v Eurovei

Autor: Samo Marec | 3.1.2011 o 13:51 | (upravené 3.1.2011 o 16:15) Karma článku: 16,80 | Prečítané:  16054x

Som v Panta Rhei v Eurovei, nakupujem darčeky na oneskorené Vianoce a stojím pri kase. Namiesto darčekov som si zase kúpil knihu, ktorú mi absolútne netreba, ale určite bude zaujímavá a ja budem zase o niečo múdrejší. Navyše má osemsto strán, takže uplynie ako voda. Stojím teda pri kase, v ruke The Ancestor's Tale Richarda Dawkinsa, lebo snaha pochopiť svet je práca na plný úväzok a ateizmus príjemná kratochvíľa.

Predo mnou rozkošný mladý párik držiaci sa za ruky, hodiaci sa k sebe, prejavujúci si náklonnosť a celkovo pôsobiaci harmonicky. Pozriem sa len tak mimochodom, čo to vlastne kupujú a vidím, že dievka má v ruke Tajomstvo pátra Pia a Karola Wojtylu a chalan Holistickú detektívnu kanceláriu Dirka Gentlyho, ktorej cteným autorom je Douglas Adams, človek tak celkovo si utŕhajúci zo všetkého, ale z náboženstva najmä. Teda pokiaľ žil. Už nežije a neviem, či to nebude nejaké znamenie, abo čo.

I sa tak popod fúz pri pohľade na tie knihy pousmejem, ach, tie paradoxy, poviem si, potom mi napadne dávam vám rok, maximálne dva, ale to len preto, že som deň predtým videl Pelíšky. Inak som človek prajný, takže si hneď o sekundu poviem no nie je toto vlastne nádherné a milé, vidíte, ľudia si dokážu rozumieť, dokážu preklenúť rozdiely a láska, ach, láska, tá dokáže úplne všetko.

Hej, od tohto bodu by som sa mohol odpichnúť, zase by som mohol napísať nejaký pekný článok o porozumení a tolerancii, také predsa píšem najradšej. Všetci sme ešte stále tak trochu vo sviatočnej nálade, to by bolo pekné a milé, ba dokonca žiaduce. Lenže.

Lenže na Facebooku sledujem Slovenskú Pospolitosť, nie preto, že by som k nim pociťoval čo i len štipku sympatií, ale preto, aby som mal prehľad, čo ich trápi a čo nás neminie. Boli Vianoce, tak ich svojim priaznivcom zaželali šťastné, veselé, tradičné a slovenské, bolo to od nich pekné a aj neškodné, ale to druhé len do momentu, keď sa tam nenahrnuli aj ich priaznivci. To by ste pozerali, koľkým z nich záležalo na tom, aby tie Vianoce boli najmä biele a aj to zdôrazňovali, biele Vianoce si prajeme, bratia a sestry, Slováci a Slovenky, k tomu Na stráž!, to tam tiež písali často. Hej, a v hlave sa im určite aspoň niektorým premietalo aj to, koľko snehu by si na tie svoje biele Vianoce priali, presne toľko, ako vysoko dokážeme vystrieť pravicu, bratia a sestry.

Láska a tolerancia a pekný článok o porozumení, hej.

A potom kráčam z Panta Rhei v Eurovei, prídem domov, v chodbe si vyzúvam topánky. Mal som ich predsa len obuté celý deň, takže z nôh sa šíri príslušná vôňa a mne len tak napadne verš. Krátky, naivný, o nohách a Slovenskej Pospolitosti.

 

 

 

O tolerancii

 

Zacítili nohy,

že mnohým smrdia mnohí.

 

 

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?