Bol som na žúrke (Hell is for heroes)

Autor: Samo Marec | 22.2.2011 o 10:52 | Karma článku: 17,25 | Prečítané:  15350x

Stojím tam, pohár vína v ruke a obzerám sa okolo seba. Niekoho aj poznám, tak si kývneme a potom sa posúvame ďalej, mávať si a kývať hlavou na pozdrav zase s niekým iným. Úsmev, že akože nazdar. Zdvihnúť pohár. Že akože máme úroveň.

Nemám rád takéto udalosti a ani takéto priestory, vyleštené plastovo-chrómované cocktail bary s nepohodlnými retro ale zároveň modernými stoličkami považujem za jedno z najhorších ziel. Neosobné, chladné. Bojujem proti nim tak, že na ne zazerám. Čiže vlastne nebojujem.

Som tu s Adamom aspoň že takto, lebo aj on vraví Vole, nikdy neviem, čo sa odo mňa na takýchto miestach očakáva. Ani ja neviem, lebo nedokážem viesť kvalifikované rozhovory na patričné témy, ani prikyvovať bez toho, aby som vyzeral blbo.

Skúšame prísť na to, o čom sa, doprdele, rozprávať s týmito zvláštnymi ľuďmi. Zatiaľ im, keď sa náhodou pristavia, hovoríme, že sa máme dobre. Čo dobre, super. Tak na tri vety, nie dlhšie. Tri vety ja, tri Adam, tri ten človek, takmer konverzácia, navyše takmer prirodzená.

Toto je ono: všetci vyzerajú, že sa im strašne darí, sú neomylne úspešní v tom, čo robia a navyše bezchybní a šťastní. Nechytám sa, nie som neomylne úspešný a bezchybný už vôbec nie, dokonca ani neviem pôsobiť takým dojmom. Ale možno za mňa len píše komplex menejcennosti.

Hoci sú mladí, títo ľudia, nemusia ani dávať najavo, že nie sú súčasťou bežne pracujúceho mladého stáda, ktoré sa o deviatej ráno pípa v IBMkách, Delloch a iných králikárňach, potom zakladá svoju kartičku s menom a fotkou naspäť do tašky a zvyšok dňa trávi hádaním sa s neschopným Indom na druhej strane korporátnej siete v open space kancelárii. Svoju identitu by nikdy za korporátnu nevymenili.

Toto je iné stádo, alternatívne, hovorím Adamovi, lebo toto nie je klasická smotánka. Intelekt a alternatívnosť (ale s mierou, tak akurát) by sa dali prehadzovať lopatami. Hej, moja obľúbená teória o síce alternatívnom, ale furt stáde, ktoré číta, počúva a obdivuje presne rovnaké veci a potom sa o nich kvalifikovane rozpráva. Záplava úplne rovnakých múdrych a perspektívnych mladých ľudí, ktorí boli, videli a vedia. Nie sú priemerní, veď nosia mikiny, tričká so sloganmi, ktoré patrične vtipným sarkazmom dávajú najavo, že ich nositelia vedia svoje a sú nad vecou, k nim conversy a okuliare s hrubým rámom. Majú štýl. Ten správny, uvoľnený. Masovo nekonformný, ako by ho jedna mater mala. Poznajú sa medzi sebou a poznajú aj iných, ktorí sú dôležití, takže si môžu kývať a na diaľku dvíhať poháre. Ľudia, ktorí sú strašne v pohode, ale iba na dve minúty, lebo nemajú čas byť v pohode dlhšie.

Sú busy. Nie zaneprázdnení, zaneprázdnený je slovo, ktoré je out, busy je in. Kontrolujú si iPhony, netbooky aj notebooky, je to dôležité, lebo to zdôrazňuje, ako až veľmi busyin sú. Pracujú stále a aj viac, lebo permanentná pohotovosť je ich životný štýl. (Nemám iPhone ani netbook, baterka na notebooku vydrží hodinu ak nie je príliš zima, všetko to bude spôsobené tým.)

Ako ten chalan, čo pracuje v rádiu. Chvíľu sme spolu študovali.

O štvrtej ráno je ešte stále v práci a ospravedlňuje to tým, že svoju prácu predsa miluje a je to vlastne úžasné. Lebo byť v práci o štvrtej ráno predsa úžasné je.

Má conversy a okuliare s hrubými rámami, čiže je správne, tak akurát, alternatívny.

Občas napíše, že by randil, ale nemá čas, lebo mu ho berie tá jeho práca, ktorú tak strašne miluje. Namiesto randenia je flexibilný (nie prispôsobivý), nespolupracuje ale kooperuje, navyše má insight do problematiky, dokáže pracovať v tíme, ale keď treba, vie aj sám prijať rozhodnutie. Váš ideálny zamestnanec.

Občas napíše, že o chvíľu skolabuje a nikoho to nebude zaujímať. Má pravdu, tú prácu predsa miluje.

Finally home from work at 2 am, napíše.

Zatiaľ sa ešte nezamyslel nad tým, čo sa asi tak stane, keď to takto pôjde ďalej, tento váš ideálny zamestnanec.

Kecám, nepracuje v rádiu, občas ho vidím v telke.

Je sa sushi, sú tam kamery aj foťáky, je to celé strašne úspešné a sushi je hrozne alternatívne, to je jasné každému.

Myslím na skladbu Hell is for heroes od Modern Life Is War. Bola to výborná kapela, ako každá výborná kapela vydala tri albumy a potom sa rozpadla. Restless soul, this place will never be your home, spievajú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?