O šťastí pri štvrtom čaji
Štvrtá demänovka má od práce vyháňa na cigaretu, ale to neznie vôbec dobre. Takže znova: štvrtý čaj ma od práce vyháňa na čerstvý vzduch a robí to, čo štvrté čaje robiť zvyknú. Stojím tam, je zima, konečne poriadna, sneh, konečne aspoň trochu a generátor vrčí. Inak je ticho, ďaleko od všetkého.
Far from the madding crowd.
Pozerám na severnú stenu Kežmaráku a vidím z nej iba obrys, pozerám sa na pleso, pod snehom neuveriteľne zelené a štvrtý čaj mi vraví, že presne takto to má byť. Takto je to správne, toto sú skutočné okamihy a skutočné pocity, hneď zajtra dávam výpoveď a mávam svojmu open space officeu, odchádzam žiť do lona Tatier. Tu budem šťastný v materiálnom nedostatku, ale s pocitom, že žijem.
Vždy to tak malo byť, hovorí za mňa štvrtý čaj. Klame.
Cítil som to a chápal, v čom ten skutočný život tkvie, ale nikdy som nebol z tých, ktorí by ho tak skutočne dokázali žiť. To len pri tých štvrtých čajoch. Chýbajú mi gule a obdivujem tých, ktorí ich majú.
Výpoveď som si rozmyslel hneď ako štvrté čaje ráno vyprchali.
O šťastí a Leninovi
Vždy to tak bolo, že v čase medzinárodného výstupu na Rysy sme práve boli na chate pod nimi a noc predtým sme losovali. Kto prehral, dal si čelovku, v noci vyliezol na vrchol, tam si stiahol nohavice a tú tabuľu, ktorú tam umiestnili na Leninovu večnú slávu, osral, povie. Pred tým davom vždy musel na vrchol vystúpiť akčný oddiel, ktorý ju očistil. Nezávideli sme im, ale aj tak sme to robili. Potom k nej, na vrchol, postavili celonočnú stráž.
O šťastí a maličkostiach
Tá dolina je tmavá. Včera, prvého marca, bol ten deň, keď slnko prvýkrát po zime zasvietilo dovnútra chaty, vravia nám. Ešte nevystúpilo nad hrebeň, ale už sa predralo pomedzi škáry. Tešili sme sa ako malé deti. Hostia nechápali.
...a o šťastí
Bol to presne takýto deň, hovorí mi naspäť doma otec, keď mu to spomínam. Prvý alebo druhý taký, keď slnko na chatu svietilo. Sedeli sme pred ňou a pozerali do steny Kežmaráku. Bol to krásny deň, tak v nej bolo veľa ľudí. Zrazu sme len videli padať ľad a pomedzi to aj človeka. Spadol až dole. Tak sme sa len zdvihli a išli poňho, čo viac sa dalo spraviť. Dodnes si pamätám, že bol Čech a volal sa Šťastný.
Čo viac napísať o šťastí?
