Tatranskej pipky príhody a skúsenosti

Autor: Samo Marec | 6.7.2011 o 13:38 | (upravené 6.7.2011 o 13:44) Karma článku: 18,18 | Prečítané:  18315x

Nie je to ľahké, to treba povedať hneď v úvode. Byť v Tatrách pipkou vyžaduje odhodlanie. Presvedčenie. Výdrž. Je to niečo ako byť futbalistom v slovenskej lige alebo sociálnym demokratom v Smere. Niečo, čo robíte napriek nepriazni osudu a nie vďaka nemu. Tu je len niekoľko problémov:

Zvery

Nie je ľahké žiť niekde, kde je súčasťou miestneho folklóru stretnutie s divou zverou a je jedno, s ktorou konkrétne. Ak máte štekle a minisukňu, neutečiete ani pred veveričkou. Zároveň prakticky vôbec nemôžete chodiť ani na romantické prechádzky, lebo medveď na vás môže číhať za najbližším kontajnerom alebo na železničnej stanici. Nepozná dňa ani hodiny a ja, akože nie som rasista, nepoznám ani farby, lebo či je ten medveď hnedý alebo biely, stále je to len medveď. A to je podstatné.

Mával som ja kedysi napríklad priateľku na Tatranských Zruboch, čo nebolo ďaleko, ale bolo to cez les. Mnoho problémov sme takto medzi sebou mali, väčšina z nich sa točila okolo toho, že ak je streda, o trištvrte na deväť sa začína futbal a zápas Bayer Leverkusen - Steaua Bukurešť je veľmi dôležitý. To sú tie odlišné svety.

O pol deviatej som teda musel vyraziť domov, lebo fundovaný úvodný komentár Marcela Merčiaka (dnes budeme svedkami súboja farmaceutov s, ehm, Rumunmi) som si rozhodne nechcel nechať ujsť. Celú cestu (tma, jeseň, vietor v stromoch) som rozmýšľal, čo by som asi tak spravil, keby sa mi medveď priplietol do cesty. Na nič som neprišiel, ale nikdy som ho ani nestretol. Občas som ale aspoň stretol Fera, ktorý sa Fero nevolal. V ruksaku mu štrngali fľaše a bol taký opitý, že celého medveďa mal tam, kde my Rumunov. Možno to bolo riešenie, Fero, koniec-koncov, nebol hlúpy, len tie fľaše mu furt v ruksaku štrngali.

 

Počasie

Počasie v Tatrách hrá zásadne proti ženám, ktoré si zakladajú na vzhľade. Je buď zima alebo ešte väčšia zima, čo veľmi nepraje oným opätkovým oným. V opätkových oných polmetrový závej neprejdete. Rovnako si nikto veľmi nevychutná váš dekolt, lebo zimná vetrovka ho zakryje a nikto neocení ani váš nový účes. Lebo čiapka. Naposledy snežilo tuším v piatok.

Na taxík nemáte, ten je rezerovaný turistom a cestám zo Smokovca do Lomnice za osemsto korún, ostáva električka. Tie nové sú dobré. V starých električkách bolo vnútri neznesiteľne horúco, plastové sedadlá sa vždy rozhorúčili tak, že sa na nich ani nedalo sedieť a rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou bol niekedy aj štyridsať stupňov. Čo bola občas aj teplota, s ktorou ste sa na druhý deň občas zobudili, stačilo dvakrát denne vystaviť telo podobným šokom. Ale staré električky boli fajn, dalo sa z nich napríklad vystupovať oknom. Lebo hej, boli aj také časy, kedy turistov bolo toľko, že ste sa ku dverám jednoducho nedostali.

 

Diskotéky

No a teraz. Ak pipka nestretla medveďa, nedostala zápal pľúc  a prebrodila sa závejmi, môže ísť na diskotéku. Diskotéky sú dôležité, lebo základom života pipky je potreba prezentovať sa. Lenže tu nastáva ďalší problém. V piatok, to je ten deň, kedy snežilo naposledy, som o desiatej večer stretol zúfalého českého turistu. Kde je tu nejaká diskotéka, spýtal sa ma s nádejou v hlase a ja som mu škodoradostne, so zadosťučinením, že v tejto bohovskej nude nie som sám, odpovedal nikde. A vychutnal som si jeho nechápavý pohľad.

Kedysi nejaké diskotéky boli. Pamätám si  Grosi, síce som tam bol len raz, ale bol to zážitok, lebo bolo už nadránom a zúfalí muži, ktorí doteraz nikoho nezbalili, sa zúfalo snažili zbaliť zúfalé ženy, ktoré doteraz nikto nezbalil. Bolo to zábavné, teda okrem toho, že to bolo zúfalé. Aj na diskotéke v Grande som bol raz. Dobre som si pokecal s barmanom. Asi takto: Čo stojí pivo? Osemdesiat korún. Aha, tak to si asi dám minerálku. Minerálku som dopil a odišiel. Vlastne vôbec neviem, čo som tam hľadal. Potom bola ešte diskotéka, ktorá patrila albánskemu priateľovi Štefana Harabína, ale už nefunguje. Tam som nebol nikdy. A je diskotéka v hoteli Atrium, akurát že ten hotel žiadne átrium nemá. Predtým sa volal Park a ani park nemal.

 

Záujemcovia

Ak ďalej teoreticky pripustíme existenciu diskotéky a v nej nejakých záujemcov o prítomnosť tatranskej pipky, narážame na ďalší problém. Ako sme si už povedali, boli časy a v tých časoch sa Tatry hemžili Rusmi. A litovskými turistkami. Litovské turistky boli fajn. Potom sa nimi hemžiť prestali, prišli Rumuni a už sme ich nemohli mať niekde, lenže aj Rumuni odišli a ostali len Češi, Slováci a Poliaci. Vlastne ani Poliaci už nie. A ani Slováci. Neostal skoro nikto, čiže si niet z koho vyberať.

Ostávajú len miestni junáci z Novej Lesnej, ktorú sme volali New Jersey, lebo v nej majú štvrť, ktorá sa volá Mexiko. A vo Svite majú zase Kanadu. Keby sme nežili v Tatrách, hádam by sme žili v Amerike. Dosť na tom, že miestni hlopi sú neatraktívni, lebo sú miestni a navyše sú ešte aj hlopi. Ale často majú napríklad auto, ktoré ja nemám a to zase sčasti vysvetľuje, prečo tatranské pipky odo mňa nikdy nič nechceli.

Ak si tak zhrnieme neveselú východiskovú situáciu, dostávame sa k rozuzleniu:

 

Rozuzlenie

Možnosti sú zhruba takéto:

Pipka môže zhodnotiť situáciu a nadšene sa vrhnúť do plodenia detí s niektorým z hlopov z Novej Lesnej, alebo sa môže presťahovať do Popradu a robiť to isté. Kedysi som už napísal, že Poprad je super, lebo tam majú napríklad semafory, ktoré my nemáme. A určite majú aj diskotéky, neviem, nikdy som na žiadnej nebol, ale tak som počul.

Alternatívne môže spraviť toto: ak má veľké prsia, môže ich použiť ako vstupný kapitál do manželstva s Nemcom, ako tá jedna holka, ktorej meno tu nemôžem napísať, lebo by ma zabila. Nemec do manželstva vstupuje s bavorákom, je to férový obchod.

Prípadne, ak prsia nemá, môže si ich dať vyrobiť ako tá, ktorej meno tu tiež nemôžem napísať, ale ak chcete vedieť, môj kamoš sa s ňou bozkával, keď ešte prsia nemala, lebo vtedy sme sa s ňou bozkávať chceli všetci. Teraz, keď ich má prirobené, sa už nechceme, ale to je jedno, lebo dávno žije úplne ďaleko. Pre tatranskú pipku je úplne ďaleko všetko, čo je ďalej ako Poprad.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?