Krátko o tom, čo sa deje v Británii

Autor: Samo Marec | 9.8.2011 o 20:19 | (upravené 9.8.2011 o 20:45) Karma článku: 17,16 | Prečítané:  28776x

Na úvod si treba opäť raz vyjasniť, čo sa nedeje: nepokoje v Británií určite nie sú rasové, lebo hoci sa tam dejú aj také (Oldham, 2001), toto nie je ten prípad. Stačí si pozrieť správy, videá a fotografie. Nikto nezačal protestovať preto, lebo sa cítil pre farbu svojej pokožky utláčaný. Tie nepokoje nie sú ani sociálne, tí ľudia nevyšli do ulíc preto, lebo nemajú čo jesť, sú nespokojní so svojim príšerným životom a v zúfalstve si už nevedia rady. Nie, oni nemajú problém a teda logicky ani požiadavky.

Vlastne je to od začiatku absurdné, lebo ak preskočíme medzikroky, príčina a dôsledok vyzerajú takto: Polícia zastrelila niekoho, kto po nej strieľal*, čo spravím ja? Podpálim svoju vlastnú štvrť. Alebo inak: polícia niekoho zastrelila, asi by som mal od hnevu ukradnúť novú plazmu.

Každý, kto žil v Británii, má svoj vlastný príbeh o strachu, ktorý prežíval, keď sa k nemu blížil človek podobného vzhľadu. Dajú sa ľahko identifikovať: oblečení v teplákoch a mikinách alebo dresoch, na nohách Nike, krátke vlasy a v uchu náušnica, toto sú ľudia, ktorí celý život prežijú na sociálnych dávkach a futbale.

Každý (druhý) vie, aký to je pocit, keď mu obchytkávajú priateľku a on v duchu kalkuluje, či sa neozvať, chytiť ju za ruku, bežať preč a nechať ich, nech mu kričia na chrbát, alebo sa ozvať a riskovať v lepšom prípade verbálne posielanie do Poľska a v horšom nôž. Alebo mačetu. Takí sú to ľudia.

(Odbočka. Dávno tvrdím, že drog je v Británii toľko a sú také lacné, že tá krajina sa z toho musí zblázniť.)

Thieves and thugs, píšu o nich noviny a presne toto sú oni, grázli bez úrovne. Od šestnástich rokov majú deti a prácu nikdy alebo len zriedkavo, nemajú ciele a ani plány, ale vedia, že sociálny systém im presne takýto život umožní prežiť pomerne pohodlne a bezstarostne. Vlastne až do konca.

Nie sú to ľudia, ktorí by žili v getách bez úniku, stále totiž hovoríme aj o bielych Britoch. To nie sú ľudia, ktorí by celý život nemali poriadne bývanie alebo prístup k vzdelaniu, oni by sa mohli zamestnať, ale nechcú sa, lebo nechcú, nemusia a podľa mňa ani nevedia pracovať. Nikdy to predsa nerobili. Napriek tomu sa nemajú zle, ľudia, ktorí sa zle majú, nenosia Nike.

Hlavným problémom Británie nie sú poľskí prisťahovalci, lebo tí pracujú, jej hlavným problémom je to, že vychovala (od vojny už zhruba tretiu) generáciu svojich vlastných občanov, ktorí nič nerobia. Je ich veľa, (stovky) tisíc v každom väčšom meste. Sú to ľudia bez hodnôt a vzťahu ku majetku, lebo nikdy nemuseli pohnúť ani prstom, aby ho získali. Okrem toho sú aj normálne hlúpi (vlastná skúsenosť). Nezaslúžia si snahu o pochopenie a vlastne vôbec nič, veď predsa úplne bezočivo kradnú a ničia.

 

 

*podľa tohto zdroja obeť nestrieľala, na článku to však nič nemení

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?