O Albánsku a kríze

Autor: Samo Marec | 26.10.2011 o 11:43 | (upravené 26.10.2011 o 14:52) Karma článku: 18,52 | Prečítané:  4248x

Tá budova zdiaľky vyzerá ako Univerzita Komenského, ale je na nej napísané UFO. Sám by som to lepšie nepovedal. UFO dokonale vystihuje albánsku realitu.

Universitas Fabrefacta Optime, dozvedám sa neskôr. Univerzita pre upevňovanie dobra. Vo fiktívnom rebríčku balkánskych absurdít ju kladiem na druhé miesto, hneď za Crystal University s adresou "diaľnica Tirana - Durres, tretí kilometer" a mottom "Crystalize yourself." Viac ako inde na Balkáne v Albánsku platí, že čím skôr sa prestanete čudovať, tým lepšie, lebo inak sa budete čudovať celý čas a všetko vám unikne.

DSC_0562.jpg

Na treťom mieste je táto tabuľa vítajúca turistov na hrade v bosnianskom Jajce

 

Suveníry, hej. Tak tie v Albánsku veľmi nekúpite. Až na výnimky sú v ponuke albánske vlajky, ploskačky s albánskou vlajkou, imitácie albánskych pasov a samopalov. Bez vlajky. V Berate však napríklad vidíme obchod, v ktorom si môžeme kúpiť mp3ky a kazety. Áno, Berat je krásny, čo o Tirane neplatí ani po druhej návšteve. Našťastie sa do Albánska kvôli suvenírom ani kvôli Tirane nechodí.

DSC_0041.JPG

Suveníry

 

DSC_0023.JPG

Centrum Tirany

 

DSC_0049.JPG

Skanderbeg Square, centrum celého Albánska

 

Škála toho, čo premáva na cestách, je taká široká, že je až nekonečná a práve preto sú všade benzínové pumpy. Na diaľnici zhruba každých päťsto metrov. Vlastne pri tej diaľnici okrem nich nič iné nie je, teda ešte okrem tej univerzity. Zo širokej ponuky si želám vypichnúť Thaci Oil so sloganom With us you just fly. V rebríčku kladiem na štvrté miesto.

DSC_0008.JPG

Dopravné správy

 

 

DSC_0231.JPG

A toľkoto k  architektúre

Pumpy vyzerajú úplne hocako, stačí aj budova bez okien s dvoma stojanmi a my presne pri takej zastavujeme. Sme totiž niekde, kam nás doviedla cesta, ktorá bola desať kilometrov štandardná, potom desať kilometrov prašná, teraz už dvadsať minút ideme v kolóne po ceste štrkovej a tiež sme viac ako desať kilometrov neprešli.

Vystupujeme, vnútri benzínky vidíme troch chalanov, z ktorých najstarší môže mať pätnásť rokov, nech mu pridám. Sledujú futbal. Vychádzajú nám naproti a potom sa rozprávame.

Do you speak English? -pýtam sa.

So so.

How is the road? -ukazujem na cestu.

So so. No jeep, no road.

Is there any other road?

Yes, yes, -krúti odmietavo hlavou, lebo Albánci odmietavo krútia hlavami, keď súhlasia a ukazuje druhú cestu, ktorá vyzerá presne rovnako.

And how is that road?

So so. No jeep no road.

So. Nasadáme, otáčame a vraciame sa späť po najprv štrkovej, potom prašnej a nakoniec normálnej ceste. Pred nami ide trojkolka, ktorá má namiesto predného skla kartón s vyrezaným otvorom. Policajti ju zastavujú, takže zastavujú aj celú dopravu. Rozprávajú sa so šoférom, potom si spolu prikývnu, hádam sa dohodli, šofér nastúpi a všetci sa pohneme ďalej.

Albánsko je prvá krajina, ktorá v praxi testuje anarchiu, poviem si.

DSC_0223.JPG

Zlé autobusy idú po smrti do Albánska

 

V Albánsku je bordel, špina a tak naozaj nefunguje nič. Je to však aj nádherná krajina, ktorá stojí za návštevu nielen vtedy, ak práve v ťažkom duševnom rozpoložení hľadáte ten bájny skutočný život. Hoci ten tam tiež nájdete.

DSC_0170.JPG

Berat

 

DSC_0180.JPG

Na hrade v Berate

 

Albánci sú neuveriteľne priateľskí a úslužní ľudia, čo si však netreba zamieňať s vlezlosťou. Je to absolútne bezpečná krajina, v ktorej vás nemôže zabiť nič okrem v podstate každého auta. Nemeckej výroby. Ale inak je teda absolútne bezpečná, dokonca si myslím, že sa tam ani nekradne. Nie je totiž čo.

Po druhej návšteve Albánska za dva roky nie som o nič múdrejší. S odstupom tých dvoch rokov píšem druhý článok, ale je mi stále jasné, že čokoľvek tu napíšem, nevystihne vlastne vôbec nič. Nasleduje neuveriteľne banálna veta, ale na lepšiu som neprišiel: Len prechádzať sa tam a obzerať okolo seba naučí človeka mnohému. Pokore? Asi.

DSC_0207.JPG

Tomorr, 2416 m. Pohľad z hradu v Berate

 

A tu je ešte jeden príbeh zo života:

Ráno sa v hoteli v Berate sprchujem a keď sa potom utieram, sledujem televíziu. Práve bežia správy a ničomu nerozumiem, ale na toto nepotrebujem prekladateľa: na obrazovke očividný politik a pod ním napísané Akuza per tenderin.

Nemyslím si, že by sa v Albánsku oplatilo platiť dane, lebo reálne z nich neostane dosť na to, aby sa niečo vybudovalo. zároveň si nemyslím, že tie dane vôbec niekto platí. Jedna z prvých vecí, ktorá vám totiž udrie do očí je tá, že v Albánsku sa vlastne nič neprodukuje. Chudobu je vidieť.

A kríza? V Albánsku ju majú celý život.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?