Frustrovaný monológ o Slovensku

Autor: Samo Marec | 12.5.2012 o 13:46 | (upravené 12.5.2012 o 13:56) Karma článku: 20,10 | Prečítané:  27595x

Zrušili sme republiku a bolo to úplne jednoduché. Večer pred Silvestrom, pri fľaši vína alebo aj niečoho iného, keď sme už mali jasno naozaj v máločom, sme zrazu mali úplne jasno v tomto jednom: Slovensko treba zrušiť, postaviť ho odznova a nejako lepšie, lebo nestojí na dobrých základoch. Kým sme to však niekomu stihli oznámiť, premohla nás únava a ráno, keď sme sa zobudili, krajina ne/fungovala ďalej.

Bol to skôr len rozmar ako skutočná revolúcia, lebo pri stole sa už revolúcií začal bezpočet a tam sa aj skončili, ale pointa ostáva. Slovensko nestojí na dobrých základoch, my to navyše ani nezmeníme a toto opäť nie je veselý článok.

Isteže-prirodzená distribúcia nepustí. Tak, ako sú ľudia menej a viac inteligentní, ako sú ľudia orientovaní humanitne a manuálne zruční, povedzme murári, tak sú aj ľudia, ktorí majú menší a väčší zmysel pre dodržiavanie (často aj nepísaných) pravidiel. Problém nastáva, keď tých, ktorí si pravidlá nectia, spoločnosť, štát, kultúra alebo čo to vlastne je, nenúti správať sa slušne. Na Slovensku sa to nedeje.

Takíto ľudia existujú všade, krajiny sa líšia iba v tom, ako vysoko v nich dokážu vystúpať a my si bez toho, aby sme menovali, môžeme povedať, že na Slovensku dokážu bez problémov vystúpať až na vrchol a ešte byť na to aj hrdí. S profilom, ktorý by ich v o niečo normálnejšej krajine diskvalifikoval aj od práce v Tescu, sa u nás majú neuveriteľne dobre a, dokonca, požívajú rešpekt a spoločenský status. Takto z času na čas, keď vonku prší alebo je práve pred Silvestrom, mi z toho príde normálne zle.

Výskyt týchto ľudí sa naprieč politickým spektrom nepochybne líši, ale veta, že sú všade, sa zdá byť pravdivá. Známosti a úplatky sú v tejto krajine kľúčom k úspechu, bohatstvu a uznaniu, fotka s politikom je deklaráciou moci a členstvo v strane nie vyjadrením názoru, ale prostriedkom.

Táto republika je plná oportunistických bravov, skoro sa chce až povedať, že to má vo svojej DNA. Plná takých tých hnusných, špinavých a smradľavých, ktorí to o sebe vedia, a vôbec im to neprekáža. Nemá ani prečo, taká je spoločenská norma naprieč štátom a jeho regiónmi. Ľubovoľný milionár, o ktorom všetci vieme, že svoj majetok nakradol, a nikto to nemôže povedať nahlas, je len šikovnejším rozvinutím Fera z Čadce, ktorý svoj zánovný Mercedes odparkuje uprostred pešej zóny, lebo môže. Táto krajina stále funguje na práve silnejšieho namiesto zákonov. Nič proti Čadci.

Máme krajinu nedostavaných diaľnic a tunelov, ktorá je rajom developerov a tunelárov, lebo sa v nej denne strácajú vrecia plné peňazí, krajinu, kde nefungujú súdy, polícia a zdravotníctvo len občas, takže radšej neochorieť, nesúdiť sa, nedostať sa do problémov. Nechcieť nič. Platiť dane, to áno, vypĺňať tlačivá a rešpektovať zákony. Lebo keď už to nerobia všetci, aspoň niekto by mal.

Sú momenty, keď ma to neskutočne frustruje. Nie som dokonalý človek a ani by som ním nechcel byť, ale robím svoju prácu, platím dane a odvody a platím ich dosť. Na ničom, ja idiot, tento štát vedome neokrádam a na oplátku od neho nechcem vlastne nič, len pokojný a ako-tak slušný život. Očakávam od neho, že keď ho raz za čas budem potrebovať, všetky tie peniaze, ktoré do neho investujem, mi oplatí vo forme základného servisu. Namiesto toho sa vybavovanie aj tej najjednoduchšej veci začína od rozmýšľania, či tam alebo tam nepoznám niekoho, kto by mohol dozrieť na to, aby sa čokoľvek vybavilo nie lepšie a rýchlejšie, ale tak, ako sa má.

Neviem, či ste si všimli, ale na Slovensku nefunguje množstvo vecí a veľa z tých, ktoré fungujú, to robia na úplne chorých princípoch. Ľudia sa nám tu napríklad samoodmeňujú. Žijem si tu svoj pomerne slušný život, ale vlastne ani neviem prečo slušný som, keď potom vidím týchto bravov, ktorí nedodržujú žiadne pravidlá, robia si tu z toho závodnú dráhu a zlatú baňu. Niekedy by som chcel byť ako oni, len to neviem. Vlastne by som nechcel, len ma to uráža. Úplne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?