Mám takú nepríjemnú teóriu, ktorá sa mi potvrdzuje každým novým článkom napísaným niekým, kto si myslí, že písať vie, a mýli sa. Potvrdzuje sa mi každou zlou pesničkou, ktorú v tvorivom záchvate nahrá niekto, kto sa mylne domnieva, že má talent a každou strašnou fotkou, ktorú niekto bez rozmyslu hodí na Facebook a dobrovoľne sa vystaví výsmechu:
Internet poskytuje ľuďom nekonečné možnosti, ako sa strápniť a oni to veľmi radi robia. Neuvedomujú si dosah, netrápi ich, kto všetko uvidí ich opité momentky - jednoducho nemajú mieru. A to ešte stále hovoríme o úplne normálnych ľuďoch.
A teraz športovci. Majú množstvo fanúšikov na Facebooku a Twitteri a z toho pramení akási spoločenská zodpovednosť, pretože to množstvo (pokojne aj milióny) fanúšikov ich názory číta a nezriedka preberá. Práve preto sú športovci tlačení do toho, aby šli pozitívnym príkladom a ak sa to nedeje, taká anglická futbalová asociácia, napríklad, bleskovo zasiahne a vynesie tresty, teda ak to namiesto nej už nespravil klub. Rýchle hľadanie na Guardiane vyhodilo napríklad túto aféru Joeyho Bartona alebo túto Federica Machedu, ale aj zatknutého fanúšika, ktorý sa pustil do toho, akej rasy je Stan Collymore. A to všetko sú príklady len z tejto jari. A to všetko na Twitteri.
Skrátka a dobre, ľudia si stále neuvedomujú (ale mali by si), že za svoju aktivitu na virtuálnej sieti nesú presne rovnakú zodpovednosť ako za činy v reálnom živote. Napríklad taký Vladko Weiss si to neuvedomuje vôbec.
