Hneď úvodný problém: kedy? Na MDŽ ani Sviatok práce by som nesiahal, lebo ich majú ľudia radi. Ani na Nový rok to nepôjde, lebo by sa deň predtým nikto nesmel opiť. V deň volieb by sa to azda hodilo najviac, lenže keby sme všetci ďakovali a nikto by nešiel voliť, to by ešte len bolo. Cez víkendy sú ľudia v Tescu. Navyše sa to veľmi nehodí v zime, lebo je zima a v lete, lebo je teplo. S jarou a jeseňou to tiež nevidím ružovo, lebo buď prší alebo neprší a oboje je zlé. Tak vlastne neviem. Ale program mám.
Predstavujem si to tak, že už od rána sa ľudia budú spontánne zhromažďovať pred bydliskami našich pohlavárov a ďakovať im. Ďakujem vám, pán pohlavár, ďakujem, že ste, bez Vás by môj život bol určite iný, budú hovoriť a politik sa šťastne usmeje a vľúdne sa spýta Čo pre Vás môžem urobiť, drahý občan? Občan sa rozpovie, teda vlastne sa nerozpovie, lebo ho nič netrápi. Namiesto toho sa spolu odfotia, celá rodina občana aj so svojim voleným zástupcom. Bude to prirodzene veselá fotka a politik, aby dojem umocnil, spraví ešte hlave rodiny rožky presne v momente, keď cvakne spúšť, huncút jeden. Cítiš tú harmóniu?
Ďalej treba spraviť niečo priam grandiózne. Rozmýšľal som kde a napadla mi jedine Národná rada. Aj tam stále sú, aj také malé námestíčko by si tam našiel. Tak tu sa zhromaždia davy, urobia to spontánne a mne ti teraz napadlo, či by nebolo dobre vopred vykúpiť v okolí banány. Poslanci tiež spontánne vyjdú pred budovu, aby si vychutnali pohľad na šťastné obyvateľstvo a to bude pred nimi z vďaky defilovať.
Prví pôjdu hasiči a záchranári, lebo už nebude čo hasiť a koho zachraňovať. Plynule na nich nadviaže pochod vďaky za celkovo dobrý život, účastníci budú mávať ratolesťami. Deti budú výskať. Bude to pekné, prisahám. Potom by som zaradil milionárov na bicykloch, tí budú ďakovať za bývanie a od radosti darovať svoje byty charite. Vlastne čo to trepem, charita už bude zbytočná. Zabúdať netreba ani na zdravotníkov, tí by mohli od radosti rovno skákať odzemok, len treba dávať pozor, aby to neprehnali, lebo im to nikto neuverí. Väzenské gule na nohy stoja za zváženie.
Nasledovať by mohla skupina ďakujúca za sociálny zmier a po nich si predstavujem manažéra v dobre padnúcom saku, ktorý položí veniec za ekonomiku. Čo to zase trepem, kyticu podá. Nech vidno, že u nás je spokojný každý. Potom vykročia umelci a niekto by mal niečo zarecitovať, ale to zabezpečím a za nimi športovci, čo povieš? Aj keď lukostrelcov a šermiarov by som nebral a ohľadne oštepárov som tiež nerozhodný. Hokejisti by mohli niesť transparenty. Nápisy ako Ty puk! alebo Ty mantinel! nemôžu nikoho uraziť.
Aby to nebolo fádne, zišli by sa nejaké alegorické vozy. Aj na to som myslel a plánujem sprievod terénnych mercedesov, to budú chalani, ktorí vzdajú vďaku za vymožiteľnosť práva. Prídu študenti a poďakujú sa za vzdelanie, tí odvážnejší si hádam aj pokecajú o akademických tituloch. Všetci spolu budú politikov rôzne titulovať.
No a potom je záver, to mám úplne premyslené, to bude úplná bomba. Objaví sa mladá mamička s dieťaťom na rukách a to dieťa poďakuje zhromaždeným politikom za svetlú budúcnosť. Znieť budú Cigánski diabli a Maďari uvaria guláš, akože sme v tom fakt všetci spolu chápeš. Nemôže to nevyjsť.
Daj mi vedieť, čo si o tom myslíš a ja ťa zatiaľ zdravím,
Samo