reklama

Váš klik svet nezachráni. Ale je to dobrý pocit

Vo voľných chvíľach si myslím, že je internet veľmi záludné miesto a dovolím si nesúhlasiť so všetkými tými kapacitami hovoriacimi o nekonečnej encyklopédii a nevyčerpateľnom zdroji informácií, vďaka ktorým sa staneme múdrejšími. Ani omylom, chce sa mi povedať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (49)

Bod prvý, múdrosť. Trvalo mi síce len asi tri a pol sekundy, aby som zistil, čo sa stalo v náhodne vybratý deň 13. februára 1457 (narodila sa mne bližšie neznáma vojvodkyňa Mária Burgundská), ale ešte skôr, ako som jej meno dopísal, som ho aj zabudol. Máriu Burgundskú, nech jej je zem ľahká, som zaradil do nekonečnej databázy informácií, ktoré neovládam, ale na počkanie si ich môžem vyhľadať. Nestal som sa múdrejším. Šikovnejším možno.

Bod druhý, zdravý rozum. V ideálnom svete by ľudia čerpali informácie a na ich základe menili svoje názory, ale ideálny svet je niekde inde, určite nie na svete tomto. Množstvo štúdií v priebehu rokov dokázalo, že každý, čiže aj ja, vníma informácie selektívne: vyberá si tie, ktoré zodpovedajú jeho názoru a prikladá im vyššiu dôležitosť, na druhej strane tie, ktoré jeho názoru nezodpovedajú alebo mu priamo protirečia, zatláča do úzadia, ba dokonca ignoruje. Skrátka, vyberáme si to, čo nám pasuje do skladačky, to, čo podporuje naše predchádzajúce presvedčenie. Nemeníme názory, my sa v nich utvrdzujeme. Ako som už bol býval povedal, robím to aj ja, dokonca si to uvedomujem a robím to aj napriek tomu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A práve tu nastupuje záludnosť internetu - ten je totiž nie živnou pôdou ale rovno Eldorádom konšpiračných teoretikov a ich priaznivcov. Konšpiračné teórie sa nikdy nemali lepšie a deň, ktorý neprinesie aspoň jedno šokujúce odhalenie, ako keby ani nebol dňom. Nech je vaše presvedčenie akékoľvek, nech sa potrebujete uistiť v akomkoľvek názore, podarí sa vám to. Hľadajte Atlantídu alebo cudzie vesmírne lode pri Plute ako Sergej Chelemendik, nájdete množstvo stránok, ktoré vás vo vašom presvedčení utvrdia a tisíce ľudí, ktoré vaše presvedčenie zdieľajú. Som si vlastne istý, že pri troche snahy by som našiel aj komunitu presvedčenú o existencii dinosaurov na Proxime Centauri a ak sa vám to zdá vtipné, má to aj oveľa horšie implikácie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Internet vás totiž hravo presvedčí, že váš chorý názor je normálny. Pro Ana je napríklad, ehm, hnutie tvrdiace, že anorexia je v podstate výborná vec a jedno vyhľadávanie v Googli vyhodí nie menej ako 3,8 milióna výsledkov. Alebo nemáte problém so stravovaním a hľadáte iba niekoho, kto vás uistí, že opiť sa a sadnúť si za volant je skvelý nápad? Spriaznené duše nájdete do tých troch sekúnd, za ktoré som sa ja zoznámil s Máriou Burgundskou.

To všetko sú však veci, ktoré sa pri troche šťastia netýkajú ľudí okolo vás. Čomu sa však na tej jednej sociálnej sieti nevyhnete, je papľuh zvaný clicktivism. Budem prvý, kto podpíše tvrdenie, že sa prostredníctvom Facebooku podarilo zaktivizovať množstvo ľudí v mene množstva dobrých vecí a hneď za mnou budú v šíku stáť ľudia v Tunisku a Egypte, ktorí si cez sociálne média výrazne pomohli k revolúcii. Na druhej strane máte pri letmom pohľade na svojich priateľov, o ktorých viete, že sa vo voľnom čase nevenujú ničomu dôležitému, pocit, že stoja na samej barikáde spoločenskej zmeny a boja za lepší svet.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Clicktivism prekvitá v rôznych podobách. Niektoré sú takmer perverzné (Milión lajkov Paľovi Demitrovi do neba), niektoré len scestné (100 000 lajkov pre obete zemetrasenia na Haiti s podtextom, že za každý lajk venuje Facebook obetiam liter vody). Všetky však usvedčujú ľudí z nedostatku zdravého rozumu, lebo vo svojom záchvate dobročinnosti sa nikto z vašich spriaznených clicktivistov nemal čas spýtať, kto presne je ten Facebook, prečo by tú vodu daroval, ako to admin vie a najmä prečo na mňa hovorí (v tomto prípade tuším) po česky.

Obrázok blogu

Pravda je taká, že po a) stránka pravdepodobne len zbiera fanúšikov, aby neskôr mohli byť zneužití na podporu niečoho, o čom ani netušia, po b) len tak z perverznosti jej zakladateľa ťaží zo všeobecného pocitu tragédie a po c) najmä uspokojuje nutkanie toho vášho priateľa vykonať dobrý skutok. Klikne. Dobrý skutok nespravil, ale cíti sa lepšie. Síce niekde vnútri cíti aj to, že v skutočnosti nijako neprispel, ale ak mu to poviete, nahnevá sa. Vyjadril predsa spoluúčasť. To vy ste človek necitlivý, ba dokonca - implicitne - účasť necítite, lebo ste neklikli. Nakoniec skončíte so zlým pocitom a navyše ešte aj priateľom, ktorý je ochotný váš zanedbateľný rozpor nad virtuálnym kýbľom vody preniesť do reálneho života. Ak si myslíte, že je lepšie takýchto priateľov nemať, vôbec sa nemýlite. Môžu zmiznúť, ale správať sa inak nebudú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zatiaľ ich však stále máte a oni budú s pocitom zadosťučinenia a priloženia ruky k dielu zdieľať srdcervúce príbehy, z ktorých sa polovica ukáže ako falošná. Podelia sa s vami o fotografie, pod ktorými bude napísané "zdieľaj, ak si proti hladu v Afrike" alebo "daj si to na nástenku, ak si proti týraniu zvierat." Nevedia pochopiť, že proti týraniu zvierat je každý normálny človek celkom prirodzene, ani že formulácia byť proti hladu v Afrike veľký zmysel nedáva a boj proti nemu sa odohráva na úplne inom fronte. Namiesto toho budú s nadšením pravého clicktivistu zdieľať statusy, že práve teraz je mesiac rakoviny, hoci nič také nikdy neexistovalo a je už zo svojej zásady úplným bludom. Mesiac rakoviny, povedzte si to nahlas.

Obrázok blogu

Určite nechcete, aby Facebook zabil tohto koníka.

Ľudia, a bohužiaľ aj vaši priatelia, príležitostne neradi používajú rozum. Najmä keď nemusia. Všetko z hore uvedeného je totiž len spam.

A k čomu to celé smeruje? Svet je postavený tak nepríjemne, že ho nikto z nás nezachráni, hoci boli časy, keď si to každý z nás myslel. Môžeme hádam prispieť k zlepšeniu toho malého kúska sveta okolo nás, ale medzi skutočnou snahou o skutočnú zmenu a kliknutím na tlačidlo je obrovský rozdiel. Akosi sa len v tom virtuálnom svete stratil. Váš obrázok nezmení nič a voda sa od vás k trpiacim dostane len vtedy, ak niečo dáte Červenému krížu. Lenže kliknúť si je taký dobrý pocit.

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu