Týždeň s elektronickou cigaretou

Autor: Samo Marec | 1.12.2012 o 12:04 | (upravené 1.12.2012 o 12:19) Karma článku: 19,43 | Prečítané:  5709x

Všetci to poznáme: len si tak žijete a z ničoho nič si uvedomíte, že síce zomrieme všetci, ale všeobecne vzaté je lepšie zomrieť skôr neskôr ako skôr. No a od tejto nie veľmi prevratnej myšlienky je už len krok k tomu, aby ste sa rozhodli vyskúšať elektronickú cigaretu. V mojom prípade, napríklad.

Na praktickú tému: elektronických cigariet je na trhu dostatok (potom sú ešte tie veci z Číny, čo sa tiež volajú elektronické cigarety) a ich ceny zanedbateľné - to v prvom rade preto, že pre človeka, ktorý do vzduchu vydymil jedno auto strednej triedy, je zanedbateľná vlastne každá cena. Aj tak si však namiesto cigarety môžete objednať takzvaný starter, čo je síce tiež cigareta, ale taká jednoduchšia a lacnejšia. Na skúšku, ak by to nevyšlo. A to teda, že vo väčšine prípadov to nevyjde. Presne to som aj urobil.

 

Deň prvý

Ráno dorazí. Na prvý pohľad vyzerá ako cigareta, na konci má dokonca svetielko, ktoré sa rozžiari, keď z nej potiahnem. Je ťažšia. Po prvom pokuse si netrúfam robiť žiadne závery, ale prvý záver sa ponúkne sám cestou vo výťahu: kolegovia, fajčiari regulérnych cigariet, smrdia. Neviem, či ste vedeli. Ja som to síce tušil, ale nikdy necítil.

Hneď v prvý deň si uvedomím to množstvo rituálov, ktoré sa s fajčením spájajú, a všetky mi chýbajú, lebo, povedzme si pravdu, elektronická cigareta nie je tak  celkom cigareta. Za normálnych okolností by som napríklad jednu cigaretu vyfajčil zhruba v polovici písania tohto článku a druhú po jeho dopísaní, predtým ako by som si ho prečítal znova. Pokojne si môžeme priznať, že je to svojim spôsobom odmena a tá teraz chýba. Uvedomujem si to a dokonca sa mi kvôli tomu nechce písať vôbec. Pri absencii cigaretového rituálu, ktorý znamená úspešné zavŕšenie úlohy, mám problémy s motiváciou. Fajčiari budú zrejme rozumieť lepšie ako nefajčiari.

 

 

Deň druhý

Druhý deň je plný vnútorného zmätku. Telo aj mozog si uvedomujú, že niečo nie je v poriadku a obaja sú nervózni. Objavuje sa chuť robiť niečo bližšie neurčené (bežne sa to volá nervozita) a problémy so sústredením. Tiež - a toto by som tu nemal písať, lebo to nie je pekné, ale ak už píšem, aký to je pocit, tak je aj takýto - sa príležitostne pristihnem pri tom, že mám zaťaté zuby.

Mám chuť žiť na lazoch a tiež náhlu chuť mať deti, z čoho je jasné, že naozaj nie som vo svojej koži. Chuť tak celkovo ukončiť pobyt na tejto Zemi pripisujem skôr práci. Zisťujem, že pri cigarete s kolegami sa podvedome staviam tak, aby ich dym šiel na mňa.

Uvedomujem si fixáciu na absurdné veci - chýba mi to, že z tejto cigarety nemôžem odklepnúť, chýba mi smrad horiacej cigarety, ktorý je v tej chvíli vôňou. Aj predstava, že by som už nikdy nemal fajčiť normálnu cigaretu, patrí medzi tie horšie. Našťastie disponujem pomerne silným odhodlaním prameniacim z vyššie spomenutej nechuti zomrieť priskoro.

 

 

Deň tretí

Dobrá správa je, že tretí deň je ešte horší ako druhý. Vonku prší a ja si to veľmi živo predstavujem: prší, fúka, hmla, vlhko, vietor s dažďom v tvári a vy vyjdete na tú cigaretu. Stojíte v tej pľúšti, hrbíte sa, je vám zima, nadávate a... je to krásne. Určite viete, o čom hovorím. Táto predstava ma zamestnáva po väčšinu dňa.

Problémom prvých troch dní je, že mám nutkanie fajčiť stále, lebo to nerobím tak, ako som bol doteraz zvyknutý a ten rozdiel cítim. Poťahujem teda pri každej príležitosti - a príležitosť je stále. Predávkovať sa nikotínom je však našťastie možné, ale pomerne zložité, takže sa mi to nepodarí. Čo neznamená, že som sa nepokúsil.

 

Deň štvrtý

Na štvrtý deň prichádza prvý viditeľný pokrok, síce malý pre ľudstvo, ale veľký pre človeka - s úľavou zisťujem, že už na cigaretu nemyslím každú sekundu, ale odhadom len každých desať a ak sa vám to zdá málo, treba si uvedomiť, že je to približne desaťkrát menej. Na rovinu, počas prvých troch dní bola myšlienka na cigaretu niekedy viac a niekedy menej, ale stále prítomná.

Som navyše v Prešove, prednášam tým ľuďom, ktorí sú ochotní v sobotu ráno vstať a prísť ma počúvať, takže sa musím sústrediť na úplne iné veci. Potom skončím, povedia mi, že som super, že som ich dokonca inšpiroval a ešte iné pekné veci a hoci sa vám to môže zdať ako úplná blbosť, funguje to ako odpútanie pozornosti. Netreba si totiž klamať - stále pociťujem depriváciu a som vďačný za čokoľvek, čo ju zmierni. Cítim tiež, že sa nesprávam celkom tak, ako zvyčajne. Poruchy spánku som spomenul? Tak tie sa objavia tiež.

 

Deň piaty a dni ďalšie

Hoci je pravdepodobné, že po, povedzme, desiatich rokoch fajčenia je predčasné vyhlásiť víťazstvo v priebehu piatich dní, objaví sa pocit víťazstvu podobný. Tiež sa objaví množstvo práce, ktoré spôsobí, že myslieť na blbosti jednoducho nemám čas. Skúsim však zhrnúť to, čo som zatiaľ zistil:

Hoci som bol len kašľač - začiatočník, ranný a akýkoľvek ďalší kašeľ zmizol okamžite. Žiadne v pľúcach nazhromaždené veci som zatiaľ nevykašliaval. Počas toho jedného týždňa som zjedol presne jedno jedlo navyše, tak ale nedajte si koláč - zmena teda nijako nezvýšila moju chuť do jedla a už vôbec nie dramaticky. Za týždeň som vyfajčil dve cigarety, obe v situácii, kedy bola tá elektronická vybitá. Dve cigarety týždenne predstavujú zhruba jednu tridsiatinu predchádzajúceho objemu a ani po jednej z nich sa neobjavila chuť vrátiť sa k nim.

Z tých mnohých ľudí, ktorí elektronickú cigaretu skúšali, sa k fajčeniu (rýchlo) vrátila drvivá väčšina, ale tí, ktorí vydržali, vospolok vraveli, že im normálna cigareta nechýba. Mám rovnaký pocit. Bolo to ľahšie, ako som si myslel. Kecám, bolo to hrozné, ale čakal som, že to bude horšie. Každopádne, napísaný je tento článok, ktorý, ak by som sa k cigaretám vrátil, mi bude vždy pripomínať, že som zlyhal. To je to blbé na blogovaní - kedykoľvek vás môžu chytať za slovo. Ak vezmeme do úvahy, že fajčenie je jedna z mála vecí, o ktorých si myslím, že mi idú, je to kacírska úvaha, ale predsa: viem si dokonca predstaviť, že by som jedného dňa mohol prestať fajčiť úplne. Dvadsaťtri rokov po revolúcii a sem som sa dopracoval.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?