List Karolovi: Rok 2012 na Slovensku

Autor: Samo Marec | 5.12.2012 o 10:14 | Karma článku: 23,33 | Prečítané:  11489x

Dobré ránko Karol, Zdá sa, že sme to prežili. Bol to bizarný rok, ktorý sa začal o pár rokov skôr. Vtedy vyšlo najavo, že Gréci sa roky mali lepšie ako sa mať mohli a že účet zaplatíme všetci. A zábava sa mohla začať.

Jeden totiž zaplatiť nechcel a ja som ho chápal, lebo vravel, že princípy, všetci ostatní zaplatiť tiež nechceli, ale tvárili sa, že chcú a ja som ich chápal, lebo vraveli, že súdržnosť. Jeden z nich sa strašne smial a čakal, kedy bude vo vláde. Tak aj nakoniec bolo, to len tí ostatní nevedeli, že v nej nebudú s ním.

V zime ľuďom konečne niekto povedal, že sa v tomto štáte kradne a že tak všeobecne - česť výnimkám - kradne každý, kto môže a kto nemôže, ten by rád kradol tiež. Zabijú ma, Karol, keď to tu napíšem, ale predsa to tu dám: žijem v krajine, kde ľudia svojim vládcom závidia. Ak by boli na ich mieste, kradli by presne ako oni. Opäť, česť výnimkám. A teda ľudia vyšli do ulíc, lebo boli naštvaní a bol som tam aj ja, raz. Druhýkrát to bolo plné chalanov vo futbalových šáloch, tak som tam už potom nechodil a nebol som jediný, lebo potom tam už nechodil skoro nikto. Kadekto si už odvtedy bral späť kadečo a ja stále čakám, kedy si niekto zoberie späť zdravý rozum.

Namiesto protestovania som čakal na voľby vediac, že úplne prehráme. To čakanie som si krátil tým, že som sa s istým pánom z 99% naťahoval o to, či som antisemita. Vieš s ktorým, aj tak bol len jeden. Nechcel som vtedy o tom písať, lebo som im nechcel zbytočne robiť publicitu. Myslím, že presne o to aj išlo. Vieš, tých 99%, to bola taká divná cháska, ktorá si požičala meno z Ameriky a tvárila sa, že je rovnaká, aj keď za ňou v skutočnosti stáli ľudia, ktorí neboli nie že jedným percentom, ale ani jedným promile. Zaznamenávam to sem, ak by sa náhodou raz chceli vrátiť, jeden nikdy nevie.

No a potom boli voľby. Takmer aj konečne. Volebnú noc som strávil v centrále tej strany, ktorá dodnes nevie, či jej šéfuje chlap, žena alebo vôbec niekto. Poviem ti, bol som tam, bolo jasné, že tá strana smeruje nie k porážke ale rovno k debaklu, a oni sa tam aj tak všetci potľapkávali. Pili whisky, hľadali desatinky a stotinky percent navyše v tom alebo tom okrese a fotili sa. Tá žena, čo si o nej vtedy každý myslel, že bude predsedkyňa, dávala rozhovory, kde vravela, že volič rozhodol (čo iné mal spraviť, však áno) a keď sme sa ráno zobudili, ten premiér, čo si ho tu teraz chováme, bol premiérom. Ešte v ten večer nám nalial čistej koly.

Mnoho ľudí ho nenávidí a zatiaľ čo ho nezbožňujem ani ja, vlastne nemám proti nemu nič. Robí si svoju prácu. Je to politik. Ako politik bol poslancom tej koalície, ktorá privatizovala a teraz to vyhlasuje za historické zlo. Ako politik predsedal vláde, ktorá raz týždenne vyhlasovala vojnu Maďarsku a teraz si s tým istým maďarským premiérom štrngajú a strihajú pásky. Je to nechutné, samozrejme, ja by som to nerobil, ale je to, preboha, populista. Presne toto robiť má. Má hovoriť ľuďom to, čo chcú počuť a potom im to nesplniť tak, aby si to nevšimli. Tak je to normálne. Ani od smetiara nečakám, že vytesá druhého Davida.

Karol, nie je to on, kto ma štve najviac, hoci je symbolom a dobre sa naňho pľuje. Štvú ma tí iní, ktorých ani menovať nemusím, lebo práve oni sú dôkazom toho, že so správnym názorom najďalej zájdeš. Myslíš, že toto sa zmenilo? Mýliš sa.

Sú to komunistickí katolíci a národní socialisti, ľudia, ktorí sú živým dôkazom toho, že žiaden názor nie je taký pevný, aby sa nedal zmeniť. Sú charakteristickí tým, že vystriedali množstvo funkcií, a nikdy skutočne neodišli. Spoznáš ich podľa toho, že sa ti smejú, aj keď sa snažia tváriť vážne. Ich slová sú floskule, boja sa niečo povedať. Oni sú tí ľudia, ktorí nám naživo dokazujú, že servilita je tá cesta, oni schvaľujú, odmietajú a porušujú, ako sa im zachce. Vedia totiž, že môžu, vedia, že kým hrajú na tú správnu stranu, žiadne porušenie pravidiel, zákona a ani ústavy im nebude osudným. Zákon porušený nebol v skutočnosti znamená, že niekto zase niekoho podviedol. Pravdepodobne nás všetkých.

Karol, to oni. To oni sú to zlo, lebo z výšky svojej funkcie oznamujú ľudu, že presne tadiaľto, cez úskoky a kamarádšafty, vedie cesta k úspechu. To oni idú príkladom. Čudujeme sa potom tomu ľudu, že tiež kradne, kde môže? Ja nie. Nesúhlasím, ale nečudujem sa. Kradne, podvádza, kšeftuje, nepriznáva, ukracuje a zatajuje takmer každý, kto môže. Volí si reprezentantov, ktorí mu hovoria, že práve takto je to v poriadku, veď oni sami to tak robia a už sa tým ani nemusia tajiť, veď sú medzi svojimi. Všetci sú medzi svojimi. Je to začarovaný kruh. Karol, nie som dokonalý človek, ale snažím sa byť slušný. Cítim sa byť v menšine. Žijem v krajine, kde ten, kto kradne nie je zlodej, ale šikovný človek. Kradne sa všade, rozumieš? Že si to už počul? Aspoň vidíš, že sa nič nezmenilo. Či si myslím, že niečo zmením? Ale prosím Ťa, Karol, veď sa bavíme vážne.

Ani jeden list by som ti nenapísal a nič by mi nevadilo, Karol, len dve veci - keby tak strašne nekradli a keby boli slušní - ľudia aj ich zástupcovia. Lenže je to neúprosné - národ má svojich politikov, politici svoj národ. Jedno je zrkadlom druhého, takže nám to asi ako národu vlastne ani nevadí.

Karol, okolo 17. novembra človek vždy bilancuje a ja ti teda poviem: mohlo to dopadnúť horšie a mohlo to dopadnúť lepšie, ale nakoniec to dopadlo presne tak, ako malo. Vždy to dopadne presne tak, ako má. Neoklameš to.

Samo

 

PS.: 

Príde Ivan Gašparovič do potravín a šepká: Chleba, krájaný, ale celý, jeden kus myslím, a možno, že spolu aj viac kusov celého, ale krájaného, a že je dobre, keď je tu tá možnosť, mať vždy celý, aj keď len kúsok, dokonca celý národ môže, že aj keď možno nie všetci, tak niekto určite, aspoň na polovicu myslím, niekto viac alebo menej a som rád, možno aj viacerí, že môžem ja, a to nielen ja, ale všetci, ktorí môžu, tak spolu mať aj jeden aj dva kusy, pretože minimálne dve štvrtiny chleba to je celá polovica, aj keď len krájaná, ani nie veľká, ani nie malá, ale celá, a to je dobre si myslím.


Je to starý a nevtipný vtip, Karol. Tragédiou je, že sa periodicky vracia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?