Ako sa bojuje proti finančným žralokom

Autor: Samo Marec | 18.12.2012 o 10:39 | (upravené 18.12.2012 o 13:03) Karma článku: 22,78 | Prečítané:  13447x

„O zavedení systému jednej zdravotnej poisťovne na Slovensku sa už politicky rozhodlo a vláda z tohto zámeru neustúpi ani pod tlakom médií alebo opozície. Bude teda jedna zdravotná poisťovňa. Súkromné zdravotné poisťovne tak už nebudú môcť vyťahovať peniaze z vrecák ľudí."

Tak vyriekla pred niekoľkými dňami oficiálna facebooková stránka Smeru. Budeme teda mať jednu poisťovňu a zatiaľ čo priemerného voliča Smeru zaujme slovné spojenie „už nebudú môcť vyťahovať peniaze z vrecák ľudí" (a pochopí to ako splnenie volebného sľubu, k čomu blahoželám), mňa zaujala iná časť - „politicky sa rozhodlo."

Znamená totiž, že sa nerozhodlo ekonomicky, nerozhodlo sa preto, že by to bolo efektívne (čo by malo byť alfou a omegou - veď kríza). O zdravotníctve sa rozhodlo politicky, čo je presne rovnako dobré, ako keď sa politicky rozhoduje o čomkoľvek inom odbornom. Dokonané jest, a tak teraz, keď tie peniaze, ktoré to bude stáť, sú už nadobro stratené (lebo sa politicky rozhodlo), skúsme si aspoň vysvetliť mechanizmus, ako v tomto konkrétnom prípade Robert Fico zabojoval proti finančným žralokom a v širšom slova zmysle proti vražednému kapitalizmu.

 

Bod prvý: identifikácia nepriateľa

Spektrum nepriateľov Roberta Fica je zdanlivo široké, hoci všetci majú spoločnú jednu vec - kapitál. Človek by aj povedal, že sa kapitál Smeru bridí, keby to nebola taká hrozná blbosť. Nepriateľ je však, aspoň navonok, jasný - finanční žraloci tak celkovo, ale najmä tí, ktorí sa nám usídlili v zdravotníctve. Sociálnodemokratická mantra totiž hovorí, že na zdraví sa nesmie zarábať. Myšlienka je to na pohľad pekná, na druhý však hlboko nelogická, pretože ak niekto dokáže poskytnúť lepšiu zdravotnú starostlivosť (čo je záujem každého normálneho občana) a popritom si aj zarobiť (čo je cieľ firmy), je to obojstranne výhodná situácia, ktorá je navyše založená na dobrovoľnosti. Nikto totiž občana nenúti sa v súkromnej poisťovni poistiť, nikto teda peniaze z jeho vrecák nevyťahuje bez jeho súhlasu a vedomia.

Treba však podotknúť, že toto všetko je len teoretická konštrukcia, ktorá hovorí o tom, ako by sa dalo argumentovať, ak by o argumenty bol záujem. V skutočnosti sú argumenty zbytočné - politicky sa rozhodlo a toto rozhodnutie treba nejako odkomunikovať elektorátu. Robí sa to práve cez nemorálnosť zisku (aha, nepriateľ!).

 

Bod druhý: Efektivita

Poučka hovorí, že v trhovom prostredí je konkurencia výhodná pre koncového spotrebiteľa, lebo vedie k nižším cenám, lepším službám, úsporám a tak ďalej a tak ďalej. A hoci hovoríme o zdravotníctve, ktoré je zdeformovaným a len do istej miery trhovým prostredím, obrovská, byrokratická, chronicky neefektívna a peniaze tráviaca štátna zdravotná poisťovňa by už len z princípu nemala byť nikoho ideálom.

Praktická skúsenosť totiž hovorí, že v drvivej väčšine prípadov je na Slovensku štátne synonymom pre neefektívne a zastaralé a bradatý bonmot konštatuje, že neexistuje také množstvo peňazí, ktoré by štátna inštitúcia nedokázala minúť. To isté môže, samozrejme, platiť aj o inštitúcii (poisťovni) súkromnej, ale zatiaľ čo v súkromnej poisťovni sa utrácajú peniaze klientov - dobrovoľníkov, v štátnej inštitúcii sú to vždy peniaze nás všetkých a to aj tých, ktorí si myslíme, že by sme s nimi vedeli naložiť lepšie. Ak by sme si mohli vybrať. Lenže si nemôžeme.

 

Bod tretí: osoby a obsadenie

Tretí bod je o niečo marginálnejší, vždy je však múdre do zodpovednej funkcie dosadiť niekoho, kto má predchádzajúce skúsenosti. V tomto prípade sa celá reforma môže napríklad odohrávať pod kuratelou ministerky zdravotníctva, ktorá práve tú jednu konkrétnu štátnu zdravotnú poisťovňu riadila tak efektívne, že ju prakticky položila na kolená.

Povýšenie človeka, ktorý fatálne zlyhal na nižšej pozícii a zverenie mu ešte väčšej zodpovednosti, dodá celej veci čaro priam magické. Zaručuje navyše, že celá reforma bude určite efektívna a k plytvaniu určite nedôjde. Jedine, že by došlo. Ale nedôjde, hádam aj o tom sa politicky rozhodlo.

 

Bod štvrtý: Konečne peniaze

Stále tvrdíme, že bojujeme spravodlivý sociálny boj - žiadne peniaze z niekoho zdravia, koniec žralokov a tak podobne, v tomto bode však konečne dochádza na peniaze, o ktoré ide, ako väčšinou, až v prvom rade. Keďže chceme niečo, čo je ich, musíme doterajších majiteľov súkromných zdravotných poisťovní odškodniť. Ak by sme to nespravili, boli by totiž veľmi smutní, dokonca až tak, že by sa mohli napríklad obrátiť na súd, ktorý by mohli napríklad vyhrať. Potom by sme im museli vyplatiť fakt strašne veľa peňazí (vidíte, kapitalisti!), takže im fakt strašne veľa peňazí vyplatíme radšej bez toho.

Našťastie máme voličov, ktorí si jednak tak strašne veľa peňazí ani predstaviť nevedia a jednak veria heslu, že v boji za ušľachtilú myšlienku na peniazoch nezáleží a to si myslia najmä preto, že im stále nedochádza, že ide aj o peniaze ich samých. A tak, keďže sa politicky rozhodlo, vyplatíme tým žralokom, ktorých nenávidíme, terajšiu hodnotu poisťovní a aj zisky na veľa rokov dopredu. Máme totiž naozaj toľko peňazí, že vôbec nevieme, čo s nimi. Vyplatíme im doslova miliardy a je jedno, v ktorej mene.

 

Bod piaty: záver

Dosiahli sme, samozrejme, želaný záver: jedno zdravie, jedna poisťovňa. Keďže máme v štáte absolútnu moc, inak to ani dopadnúť nemohlo. Voliči nám tlieskajú. Splnili sme sľub. Voliči si myslia, že im, ja si myslím, že niekomu inému.

V skutočnosti sa totiž udialo toto: prostredníctvom tohto štvorkrokového mechanizmu, sme tým nenávideným finančným žralokom, ktorých máme radi ako koza nôž, vyplatili jednorazovo obrovské množstvo peňazí, ktoré si inak mohli (ale nemuseli - pozor, zisk nie je garantovaný) zarobiť od svojich dobrovoľných klientov v priebehu mnohých rokov. Takto sme im my tie isté peniaze vyplatili naraz a z peňazí nás všetkých. Nás všetkých, to znamená aj vás, drahí voliči Smeru. Lenže nedalo sa inak, politicky sa totiž rozhodlo.

 

Keďže je to rozpísané pomerne zložito, ešte raz a zjednodušene to vyzerá takto:

1. Ideme rušiť súkromné zdravotné poisťovne, zo žiadneho iného dôvodu, len preto, že sú súkromné a majú zisk a na zdraví sa zarábať nesmie - čo je nezmysel. Politicky sa však rozhodlo.

2. Všetci budeme v jednej veľkej štátnej zdravotnej poisťovni, ktorá ako každá veľká, štátna a monopolná inštitúcia bude mať tendenciu byť maximálne neefektívna.

3. Do čela postavíme ministerku zdravotníctva, ktorá ako šéfka tú istú poisťovňu takmer položila na kolená.

4. Súkromné zdravotné poisťovne odškodníme za ušlý budúci zisk a zoštátnenie, ktoré robíme preto, že sa politicky rozhodlo.

5. Peniaze teda dostanú tí strašní finanční žraloci, proti ktorým tak urputne bojujeme. Bojujeme proti ním tak, že im dávame stovky miliónov, ktoré by inak mohli zarobiť normálnym spôsobom od svojich poistencov a za dlhý čas. Takto im ich dáme NARAZ a VŠETCI.

A keďže sme peniaze minuli na zoštátňovanie poisťovní, nemôžeme napríklad investovať do reálne kvalitnejšieho zdravotníctva, ani pridať učiteľom a musíme (napríklad) povoľovať alkohol pri výherných automatoch. Nakoniec dosiahneme nevzdelaného, chorého, nesamostatného a na štát odkázaného človeka. Náš sen. Štát sme totiž my. Bol by v tom čert, aby nás takýto človek nevolil, keď je na nás odkázaný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?