Prečo je olympiáda stále nezmysel, hoci premiér tvrdí opak

Autor: Samo Marec | 21.2.2013 o 10:25 | (upravené 21.2.2013 o 12:44) Karma článku: 20,38 | Prečítané:  25817x

Je to začarovaný kruh - bez toho, aby o tom prebehol čo i len náznak diskusie, sa rozhodlo, že ideme kandidovať na usporiadanie olympijských hier a keďže sa už rozhodlo, (dodatočná) diskusia vlastne stráca zmysel. Kruh sa uzavrel. Argumenty, prečo by sme to stále robiť nemali, však ostávajú, dokonca pribudli.

Dymová clona, kam sa pozriem

Slovenskou spoločnosťou hýbu problémy, ktoré sa periodicky objavia, zaberú verejný priestor, nevyriešia sa a zmiznú. Potom sa nevyriešené opäť objavia, aby sa opäť nevyriešili. Zaradiť medzi ne možno (bez poradia) zdravotníctvo, učiteľov, vzdelanie ako také, rómsku otázku, stav justície, prezidenta, generálneho prokurátora, obligátny tendrík, stav ekonomiky a mieru nezamestnanosti, výšku daní a odvodov. Prakticky v každej oblasti života priemerného občana existuje problém, ktorý sa opakuje a zo svojej podstaty je natoľko nepríjemný, že ho žiadna vláda riešiť nechce. Ostáva ho teda len prekryť.

Plán na kandidatúru začal ako klasický red herring. Mal odpútať pozornosť od dôležitejších problémov a dôležitejšie boli prakticky všetky. Nezamestnanosť stúpa zatiaľ čo ľudia akosi vytrvalo odmietajú štátu zaplatiť toľko, koľko im on naplánoval. V čase oznámenia kandidatúry protestovali učitelia a prezident tvrdohlavo prerážal dno nastavené jeho predchodcom. Kandidatúra na olympiádu je v tejto situácii zástupnou témou par excellence a svoju úlohu splní dokonale. Zatieňovať všetky ostatné problémy bude až do momentu, kedy nám tá olympiáda pridelená nebude.

 

Máme na to!

Robert Fico, ktorý kandidatúru zastrešil celou váhou svojej osobnosti, napísal článok, v ktorom kandidatúru zdôvodňoval. Keďže nezmysel sa zdôvodňuje ťažko, pohnútky sa dajú zhrnúť do troch bodov: a) máme na to, b) propagácia turizmu a Slovenska, c) bude hokej. Stojím si za svojim presvedčením, že skutočným dôvodom je preliatie štátnych peňazí do súkromných rúk, ale ak chcem dôvodiť, musím prezentované dôvody prijať a ísť po poradí.

To, že si olympiádu dovoliť môžeme, je nesporné, nie všetko, na čo máme, však aj mať musíme. Ak, povedzme, zarábam tisíc eur mesačne, tiež si deň po výplate môžem kúpiť televíziu za deväťsto, je však pravdepodobné, že po zvyšok mesiaca budem mať trochu problém a televízor mi bude nanič. Volá sa to zdravý rozum, viac k ekonomickej stránke o chvíľu.

Odpromujeme Slovensko a turizmus ako nikdy predtým. Lákava vízia, nebyť toho, že samotná kandidatúra veľkou propagáciou nie je. Na overenie tohto faktu si môžeme položiť kontrolnú otázku, kto dokáže spakruky vymenovať hoci aj jediného protikandidáta Soči v roku 2014, alebo ľubovoľnej inej olympiády. Jediné, čo sa v tlači objaví, bude meno víťazného miesta, ktorým sa nestaneme. Kandidátov si tamker nikto nepamätá nikdy. Skrátka a dobre, tie peniaze by sa dali minúť aj lepšie. Ak by sa chcelo.

Dôsledkom však bude len to, čo som spomínal už v minulom článku - niekoľko ľudí bude mať niekoľko rokov postarané o cesty po svete. Ťažko sa potom čudovať tomu, že, ako Robert Fico vo svojom článku spomenul, väčšina dotknutých predstaviteľov samosprávy kandidatúru podporila. Samozrejme. Vy by ste nie? Ľudia si zaslúžia jednohubky.

 

A čo si o tom myslíte vy?

Ak máte pocit, že sa vás nikto nespýtal, máte pravdu. Vláda rozhodla, členovia vašej samosprávy plán podporili a váš názor je tak irelevantný. Diskusia nebola pripustená.

V o niečo inej krajine by proces olympijskej kandidatúry prebehol inak. Vláda by po triezvej úvahe zvážila, že kandidatúra je dobrým nápadom a dôsledne zdôvodnený nápad by predložila odbornej a laickej verejnosti. Diskutovala by napríklad o tom, ako tú olympiádu spraviť čo najzelenšie, nasledovali by prípadové štúdie a projekty, ktoré by sa pripomienkovali. Za normálnych okolností je to proces, ktorý trvá celé roky, vláda sa napríklad zvykne pýtať svojich vlastných občanov, či si olympiádu vôbec želajú a najmä sa zaujíma o názor tých svojich občanov, ktorých sa prípadná kandidatúra bezprostredne týka.

Diskusia o kandidatúre neprebehla, ak nerátame jedno vyhlásenie oznamujúce zámer a jedno, ktoré ho potvrdilo, to všetko v priebehu dvoch týždňov. Zaznelo niekoľko izolovaných nesúhlasných názorov. To je všetko. Takto by spoločenská diskusia skutočne vyzerať nemala, ani na Slovensku nie a už vôbec nie, ak ide o projekt s celospoločenským dopadom.

 

Hokej, slovenský záchranca

Zjednodušene sa dá povedať, že nebyť hokeja a dvoch-troch jednotlivcov, zimná olympiáda by na Slovensku zaujímala málokoho. Rozmiestnenie olympijských športov, pri ktorom by sa na Slovensku konali alpské disciplíny a hokej, dáva zmysel, v oboch sme predsa lepší ako Poliaci. Hokej je pre Slovákov hlavným ťahákom, hoci nikomu ešte nenapadlo, že namiesto olympiády by sme mohli zorganizovať napríklad len ďalšie majstrovstvá (v roku 2022 už pomaly budeme na rade a štadióny máme). Rozkradlo minulo by sa omnoho menej.

Dôsledky sú však horšie. Keďže premiér to už oznámil, je jasné, že postavíme dva nové štadióny v Poprade a v Liptovskom Mikuláši, jeden podľa olympijských štandardov s kapacitou niečo nad a druhý niečo pod desaťtisíc ľudí. Olympiáda sa skončí (zvykne to tak robiť) a hneď na druhý deň dvom mestám - jednému so 60- a druhému s 30-tisíc obyvateľmi - ostanú dva obrovské štadióny, ktoré sa nezaplnia, lebo návštevy v Poprade sa pohybujú okolo tisíca a v Mikuláši v stovkách ľudí. Nehovoriac o tom, že oba štadióny budú pre mestá a/alebo kluby predstavovať obrovskú záťaž.

Predimenzované alebo úplne nepotrebné športoviská a olympijské dediny sú celkovo problémom olympiád. Chátrajúca infraštruktúra nadmerných rozmerov je trvalým dedičstvom, hoci si dokážem predstaviť, že kandidatúra môže byť dobrým dôvodom pre jeden poriadny zásah napríklad do toho národného parku, v ktorom sa má olympiáda konať. V prospech vieme ktorej finančnej&skupiny.

Perličkou je, že nakoniec to navyše vyzerá tak, že práve hokej, o ktorý ako o jediný naozaj ide, sa u nás konať nebude môcť. Otázka potom znie - čo ostane, ak nám ho zoberú? Pohrnieme sa do Popradu na curling? Ešte stále sa nám to rovnako páči? Nie. Slovenské vnímanie olympiády je veľmi obmedzené.

 

A čo je podstatné, za koľko teda?

Za príliš veľa. Hovorí sa o rozpočte na úrovni 2 miliárd eur. Polovicu zaplatí MOV a 70% zvyšku Poliaci, stále však ide o tristo miliónov eur a neexistuje jediný relevantný dôvod, prečo by to mala byť konečná suma. Totižto takto:

Olympiády štátne rozpočty zaťažujú. Ani jediná za posledných päťdesiat rokov pôvodný rozpočet nedodržala a jeho priemerné prekročenie sa pohybovalo na úrovni 135 percent3, hoci štúdia berie do úvahy aj predkomerčné časy, kedy boli deficity omnoho nižšie. Pri moderných zimných olympiádach bol rozpočet Salt Lake City 2002 prekročený 2,5-násobne1, v prípade Turína 2006 1,72(alebo 1,93)-násobne a pri Vancouveri 2010 hneď 4,2-násobne4. V prípade Soči ešte úplné údaje k dispozícii nie sú, ale len výstavba skokanského areálu zhltla namiesto pôvodných 40 hneď 265 miliónov dolárov a predbežne sa hovorí o štvornásobnom predražení5. Na to, aby bolo jasné, že už aj tak drahé hry budú v skutočnosti ešte omnoho drahšie, nie je ani potrebné rátať so slovenskou navyšovacou konštantou. Tá myšlienka môže byť buď šialenstvom alebo úmyslom, iná možnosť neexistuje.

 

Záverom

Máme teda situáciu, kedy je kandidatúra dymovou clonou bez nádeje na úspech. Nebola navyše podrobená žiadnej kritickej analýze a neprešla verejnou diskusiou. Jej výsledkom môžu byť štadióny, aké nikto nepotrebuje a v (teoretickom) prípade úspechu navyše obrovská záťaž na verejné financie. V dnešnej situácii IDE NAJMÄ o peniaze. Už to povedali predo mnou - ak nie je na platy učiteľov, na kandidatúru jednoducho byť nemôže a žiaden pocit hrdosti na tom nič nezmení.


 

1http://www.theepochtimes.com/news/6-3-17/39416.html
2http://articles.latimes.com/2006/feb/05/world/fg-turin5
3Flyvbjerg, Bent; Allison Stewart (2012). "Olympic Proportions: Cost and Cost Overrun at the Olympics 1960-2012".    Working Paper, University of Oxford.
4http://www.canada.com/vancouversun/news/story.html?id=01fc5dbe-9e38-4573-9b07-696fd3144d3f
5http://money.msn.com/now/post.aspx?post=f15c4c59-d7cb-44c0-b84f-f00b8f2bad17

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?