Pár slov ku Kauze Cervanová

Autor: Samo Marec | 5.6.2013 o 9:35 | (upravené 5.6.2013 o 9:53) Karma článku: 19,19 | Prečítané:  22113x

Stále si myslím, že aj tie najzložitejšie veci sa vždy dajú vyjadriť jednoducho a v tomto prípade by to vyzeralo asi takto:

Niekoľko rokov po veľmi medializovanej vražde zatknú a odsúdia niekoľko mužov, ktorí sa nepoznajú a nemajú spoločné nič okrem toho, že sú z jedného mesta. Napriek tomu údajne konali spolu. Odsúdia ich na základe priznania a svedeckých výpovedí. Oni opakovane a po celý zvyšok života tvrdia, že sa priznali pod psychickým a fyzickým nátlakom. Svedectvá, ktoré ich usvedčujú, navyše veľký zmysel nedávajú - viď nočná cesta zo splavu do Bratislavy, účasť na diskotéke, potom nočná cesta späť, to všetko tak, že si ani večer a ani ráno nikto nič nevšimol.

Na druhej strane svedectvá tých, ktorí hovoria, že boli pri zavraždenej, keď nastupovala do auta, nie sú zaznamenané. Svedkovia, ktorých výpovede do prípadu nezapadajú - a že ich je dosť - sú zastrašovaní, dve ženy potratia a jedna skončí v base, lebo povie, že to celkom tak nebolo. Už vôbec tie svedectvá nie sú pripustené a na konci ich odsúdia a môžu byť vlastne radi, lebo mohli dostať aj trest smrti.

Vo svojom svete si to predstavujem takto: keď je človek vrah, robí všetko preto, aby sa na to zabudlo. Odsedí si trest a po celý zvyšok života čuší ako voš pod chrastou, najlepšie tam, kde ho nikto nepozná. Modlí sa, aby sa nenašiel nikto, kto na neho ukáže prstom a povie pán sused, veď Vy ste vlastne vrah, hm, hm, to je ale ráno. V tom istom mojom svete si svedkovia stoja za svojimi výpoveďami, lebo nech je to aj 35 rokov, keď ide o vraždu, okolnosti si jednoducho pamätajú. Zároveň vedia, že vypovedali pravdivo, tak sa nemajú za čo hanbiť

Akýmsi zázrakom je to v tomto prípade naopak: vrahovia celé roky robia všetko preto, aby na seba upriamili pozornosť. Idú napríklad na detektor lži, ktorý im dá zapravdu, zatiaľ čo si svedkovia, vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia a súdni lekári nepamätajú, mlčia, popierajú, zatvárajú dvere a rozčúlení odchádzajú. V tom mojom svete to nedáva absolútne žiaden zmysel, aj keď je pravda, že podľa tohto sa dajú spoľahlivo identifikovať:

Je jedno, či je to prezident, premiér, poslanec alebo len ľubovoľný starosta. Ak hovorí, že sa skutok nestal, že sa vyjadrovať nebude, že všetko prebehlolo v súlade so (vtedajším) zákonom alebo že si nespomína, je takmer isté, že sa ho práve pýtate na niečo, čo mu je nepohodlné. Uvedomuje si totiž, že konal tak, ako konať nemal, hanbí sa za to (alebo aj nie), hlavne ale dúfa, že mu to tak nejak prejde. A žijeme v krajine, kde mu to aj naozaj prejde.

No a potom je teda nový proces už v novom tisícročí, človek by si aj myslel, že už žijeme v nejakom inom systéme a stane sa čo? Dostanu pár rokov navyše, lebo stále tvrdia, že sú nevinní.

No a hneď potom v tom istom filme prezident republiky povie, že sudca je barometrom demokracie.

No a tak.

Že sa to môže stať hocikomu už zaznelo toľkokrát, až sa z toho stala banálna floskula, stále je to však pravda. Čo ak však, a teraz pozor, má prezident naozaj pravdu? Každému sa občas podarí. Čo ak sú naši sudcovia naozaj barometrom demokracie? Nuž potom je výsledok ešte tristnejší.

Súdy namiesto dôvery požívajú nedôveru a niekedy sa už ani nesnažia predstierať, že ich verdikty majú iný než zištný dôvod. Občania nemajú ani náhodou istotu, že ich spor dopadne tak, ako by podľa zdravého rozumu mal a je úplne jedno, či hovoríme o okresnej alebo celoštátnej úrovni. V najdôležitejších prípadoch zo zásady nepadajú rozsudky žiadne a nikto ich ani neočakáva.

Predsedom Najvyššieho súdu je človek, ktorého rozhovor s (údajným) albánskym narkobarónom sa stal súčasťou ľudovej slovesnosti a neznamená to absolútne nič. Údajnému narkobarónovi práve minulý týždeň priznali právo na nový proces, lebo údajne nevedel o tom, že je stíhaný. Čo vysvetľuje, prečo namiesto na svojej normálnej adrese bol zastihnuteľný v Kosove.

Na tých sudcov, ktorí protestujú, lebo im, povedzme, prekáža, ak ich občania vnímajú ako skorumpovaný celok, je povedané a potom sú popoťahovaní.

Ústavný súd sa namiesto od ústavy odvodzuje od slova ústav, generálna prokuratúra je zlým vtipom. Zákonodárna, súdna a výkonná moc, principiálne tri oddelené zložky, sú vzácne jednotné v tom, že robia všetko preto, aby sme ich nemuseli brať vážne, lebo viď Muránsky (et al.), viď Harabín a viď, povedzme, Chrbet, môj obľúbený minister životného prostredia za SNS, ktorý to na svojej prvej tlačovke povedal narovinu: teraz o svojom rezorte neviem nič, príďte sa opýtať o dva týždne, buďte takí dobrí.

Čo ak je to všetko takto a Kauza Cervanová je len dokument, ktorý nám ukazuje biedu štátu, v ktorom žijeme?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?