Skvelé slovenské preklady existujú! (štyri knihy na jún)

Autor: Samo Marec | 11.6.2013 o 10:59 | (upravené 11.6.2013 o 11:36) Karma článku: 14,08 | Prečítané:  11583x

Čítam. Robím aj iné veci, ale keď ich nerobím, tak čítam. Napríklad celkom dosť cestujem, väčšinou robotníckym ICčkom o pol šiestej, ale niekdy stihnem aj poslanecké o pol druhej. Vtedy čítam tiež. Alebo v električke. Alebo doma. Patrím medzi ľudí, ktorí nedeľu strávenú pod dekou s knihou pokladajú za hodnotne strávený čas. A tak, lebo o čítaní sa dá aj písať a tiež preto, lebo si navrávam, že by to niekoho mohlo aj zaujímať, som sa rozhodol, že raz za mesiac vyberiem štyri knihy, ktoré ma zaujali.

Skvelé víťazstvo prekladu: Patrick Dewitt - Bratia Sistersovci

Dobrý preklad je vzácna vec, ešte vzácnejšia ako víťazstvo slovenských futbalistov nad Lichtenštajnskom. Je to umenie, nedocenené ale veľké, navyše bohužiaľ v našich končinách zriedkavé. Zoznam príšerných prekladov by bol omnoho dlhší ako rebríček tých skvelých a výpočet prešľapov by síce bol zábavný, inak je však tragický. Vypovedá totiž o tom, že knihy prekladá aj ten, kto by mal radšej prekladať len nohu cez nohu a hádam ešte papiere z jednej strany stola na druhú.

O to viac poteší, keď je preklad naozaj dobrý. Keď do knihy zapadne natoľko, že ho čitateľ ako preklad prestane vnímať, keď dokonale vystihne nielen žáner a atmosféru knihy, ale aj jej špecifiká. Preklad Bratov Sistersovcov od Martina Kubuša je presne takým prípadom a človek v tomto prípade dokonca pocíti záblesk hrdosti na to, že je autor prekladu jeho bývalým pedagógom a kamošom. Hádam nie bývalým. Aby bolo jasné: autora prekladu som si pozrel kvôli jeho kvalite, nie naopak, na trhu je každopádne preklad, ktorý čitateľský zážitok znásobí.

 

bratia-sistersovci-1.jpg

 

Ku knihe samotnej veľa hovoriť netreba, lebo ak bola nominovaná na Man Booker Prize za rok 2011, je jasné, že bude remeselne zvládnutá a čítavá. Iste, je to western, ale napriek tomu nachádza správnu rovnováhu medzi dodržiavaním žánrových klišé a ich porušovaním. Skrátka, kniha má okrem klasickej westernovej aj pridanú hodnotu a ubehne ako voda. Nájdete v nej tradičné saloony plné ťažkého alkoholu a ľahkých žien, v ktorých je moc nahulíno, dočkáte sa koní, koltov a aj nevyhnutnej variácie na témy boja dobra so zlom, to všetko však s ľahkosťou a vtipne. Budete čítať western, zároveň však budete čítať aj niečo viac.

 

Kniha pre Slovensko: Dominik Tatarka - Navrávačky

Ak sa Bratia Sisterovci čítali ľahko, pre Navrávačky platí presný opak: ľahko sa nečítali, na malej ploche totiž ponúkajú množstvo závažných informácií a nad každou z nich stojí za to postáť a zamyslieť sa. Navrávačky vlastne ani nie sú knihou v pravom zmysle slova, sú to prepísané záznamy rozhovorov s Dominikom Tatarkom, čo ste vy nepochybne vedeli, ale ja napríklad nie.

Môj vzťah s Dominikom Tatarkom totiž nebol ani tak problematický, ako vlastne úplne neexistujúci. V povinnej literatúre nebol a ak by bol, nečítal by som ho práve preto. Učili sme sa o ňom, ale narýchlo, tesne pred maturou, keď už literatúra nezaujímala ani toho, koho by inak zaujímala, lebo mal jednoducho vážnejšie starosti. Navyše, hoci sa písal rok 2002, vyzeralo to tak, že nikto ani nevie, čo o tom Tatarkovi možno povedať. Obmedzili sme sa teda na diela, lebo veď Panna zázračnica, Prútené kreslá a Farská republika, ale nedostali sme sa ani k obsahom, čiže Tatarka skončil niekde na úrovni Tida J. Gašpara.

 

navravacky-1.jpg

 

Navrávačky teda opäť vyšli a mali by byť povinným čítaním nielen pre študentov, tých niečo vyše sto strán predsa zvládne každý. Zaznamenávajú totiž život jedného človeka, ktorého životný osud je archetypom mnohých iných, robia to navyše neopakovateľným autentickým spôsobom, ktorý môže byť iba výsledkom priameho rozhovoru. A ten jazyk! Kvetnatý, bohatý, osobný, aj tie najdôležitejšie veci opisuje s ľahkosťou. Rovnako ako pri predchádzajúcej knihe platí, že text je sám osebe zážitkom, navyše prečítanie týchto sto strán naučí viac ako terajšie (ne)učenie našich povojnových dejín.

 

Holiday in Cambodia: Ben Kiernan - The Pol Pot Regime

Takto pred štyrmi rokmi (aj keď sa to zdá byť oveľa dávnejšie), som sa chystal do Kosova, čím som najprv vydesil rodičov a potom, keď sa termín odjazdu čoraz viac blížil, aj seba. Zažil som, prežil som a vrátil som sa, hoci to posledné bolo najväčším problémom. Mnohé som tam vtedy pochopil, nie všetko z toho nevyhnutne dobré, ale to si človek uvedomí až časom.

S pozvánkou vtedy dorazil aj zoznam odporúčanej literatúry, z ktorej slovenské kníhkupectvá ponúkali presne nula titulov a ja som sa teda postupne dostal až ku sieti amerických online antikvariátov. Väčšinu z nich tam mali za priemernú cenu asi piatich dolárov a keď si ich človek pekne spolu objednal, aj shipping na Slovensko ho vyšiel na dolárov zhruba dvadsať. Objednal som si ich a odvtedy sa vraciam, vždy vtedy, keď moja duša zapiští po niečom, čo je mimo slovenský knihkupecký radar. A na tomto mieste si predstavte vetu o Slovenskej pošte.

 

pp.jpg

Začiatok roka som strávil neveľmi veselým čítaním beletrizovanej štúdie o genocíde od Daniela Goldhagena a niekedy v polovici som zatúžil o Červených Khméroch vedieť viac ako to, čo o nich vie Wikipédia. Kniha dorazila, akoby ju Slovenská pošta niesla, ani nie za štyri mesiace  a hoci sa nečítala ľahko, predsa len sa ľahko čítala. Už som raz niekde napísal, že niekde medzi tisíc a desaťtisíc človek stratí zmysel pre počet mŕtvych, všetko ďalšie je už len veľká kopa. Pri tejto knihe to platí absolútne. Človeku, ktorý má nejaké základné vedomosti, poskytne historické, kultúrne a ideologické pozadie a potom pristúpi k tomu, čo sa vlastne dialo. A k tomu ja pristupovať radšej nebudem, vystačím si s tým, že to popisuje naozaj komplexne a podrobne.

 

 

Milých starých ľudí má každý rád: Jonas Jonasson - Stoletý stařík, který vylezl z okna a zmizel

Tesný, ale predsa len víťaz, lebo hoci Sisterovci aj Navrávačky boli tvrdou konkurenciou (a Tatarka by mohol zvíťaziť v inej kategórii), stařík predsa len o niečo vyčnieva. Treba povedať, že švédsky novinár Jonas Jonasson na to vo svojej prvotine ide umne: výborne si vybral hlavného hrdinu, lebo storočných starčekov, ktorí v deň svojich narodenín vylezú z okna domova dôchodcov a vydajú sa v ústrety absolútne neplánovaným dobrodružstvám, si predsa musí obľúbiť každý. To samé o sebe by však na víťaza dnešnej minisúťaže bolo málo, lebo síce som len knihomil amatér, ale oblafnúť ma len tak nikto neoblafne.

 

star.jpg

Storočný starček teda vyrazí na svoju veľkolepú cestu, na ktorej sa popri mŕtvolách v chladničke dozvedáme mnohé o jeho živote. To, že sa z roznášača nápojov stal autorom atómovej bomby (paralela s Annou B. čisto náhodná), že sa opil s Trumanom a Stalina spýtal, či si nechce ostrihať fúzy. Bol jednoducho všade, v dvadsiatom storočí v podstate neexistuje udalosť, ktorú by neovplyvnil.

Ono takto: takýto historický bedeker nie je nejakým prelomovým prístupom, čo však z tohto konkrétneho titulu robí nadpriemernú knihu, je celkom jedoduchá vec - autorov talent. Vtipne, svižne a plynule sprevádza hlavného hrdinu od Franca ku Kim Ir Senovi, z Ameriky do Európy a občas aj späť. Má cit pre pointu, niekedy čím absurdnejšiu, tým lepšie. Z knihy sa síce nedozviete nič nové, lebo akosi naivne verím, že všetky udalosti v nej obsiahnuté patria medzi všeobecný prehľad, zažijete však zábavnú prechádzku, ktorú, ani neviete ako, dočítate do konca. A nebudete ľutovať. Stařík teda je tohtomesačným víťazom.

 

O mesiac zrejme tieto:

Olga Grjasnowa - Der Russe ist einer, der Birken liebt

John Kennedy Toole - Spolčení hlupců

Tomáš Ulej - Ale

Michail Bulgakov - O společenské prospěšnosti alkoholu

Alebo aj iné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?