List Karolovi: O bulvári a ľuďoch

Autor: Samo Marec | 23.7.2013 o 10:05 | (upravené 23.7.2013 o 10:13) Karma článku: 17,32 | Prečítané:  37967x

Nazdar Karol. Tento list nie je o nikom konkrétnom, lebo ak by o niekom konkrétnom bol, znamenalo by to, že je niekomu konkrétnemu ubližované. Že s tým niekým vytierajú dlážku, žmýkajú ho a vyžívajú sa v jeho utrpení. Znamenalo by to, že to utrpenie je jediné, prečo ich ten človek ešte zaujíma a to predsa nemôže byť pravda.

V chápaní hodnoty ľudskej cti a života sme predsa pokročili tak ďaleko, že toto sa v skutočnosti nemôže odohrávať. Zaiste sme natoľko ľudskí, že ak by v našej blízkosti a navyše verejne prebiehalo uštvanie niekoho na smrť, určite by sme to tak nenechali. Ozvala by sa naša ľudskosť a ak aj nejakou nemilou náhodou nie, stvorili sme množstvo úradov, ktoré majú zakročiť, keď je čo i len podozrenie, že sa niečo podobné deje. Nezakračujú, ergo nedeje sa.

Nie je žiadne meno, Karol, ale predstav si speváčku, ktorá už nie je ani tak speváčkou ako skôr celebritou, vlastne už ani celebritou nie, skôr troskou, ktorá ide tam, kam ju odvedú, sedí tam, kam ju posadia a aj by hovorila to, čo jej povedia, že hovoriť má, ale ani toho nie je schopná. V skutočnosti nemá ani tušenia, čo sa okolo nej deje, vodia ju ako cirkusové zvieratko, ako chorú atrakciu, človeka s troma hlavami, na ktorého sa ľudia pozerajú, len aby si naozaj overili, že človek s troma hlavami je presne taký odpudzujúci, ako im titulok sľúbil, že bude.

Priživujú sa na nej - chlapi, ktorí tvrdia, že im na nej záleži (to zrejme preto ju pred tú kameru stále strkajú), aj novinári, ktorí novinármi nie sú, je to len také označenie zo zvyku. Keďže nepracujú v novinách ale v plátkoch, nemusia sa ani len tváriť, že im na nej záleží tiež. Aj vlastnú rubriku tej jej tragédii zriadili, navyše je to sakra lepšie ako celé leto vykopávať uhorky.

A potom najvyšší nie tak celkom novinár prehovorí a povie to, čo všetci vedeli. Že je to svinstvo. Povie to svojim vlastným veľkohubým štýlom, lebo celý svet je preňho bulvár a každá jeho veta musí obsahovať šokujúcu informáciu. Povie to narovinu a tí istí ľudia ochkajú, že to fakt narovinu povedal, oni aj tak vedeli, že to tak je. Dobre, že to takto povedal, aj keď to zase až takto povedať nemusel, lebo teraz vedia, že to tak je.

A odpľujú si, ten človek je ale hajzel. A jemu sa to páči, vyžíva sa v tom, lebo ak by sa mu to nepáčilo, nepovedal by to a najmä by nepracoval tam, kde pracuje. Ten človek hrdo a hneď pred dvoma národmi prizná, že zahodil zábrany, robí to pre peniaze a nemá žiadne výčitky. Buď klame alebo je psychopat, lebo presne tak sa volá človek, ktorý vedome škodí iným a dokáže sám seba presvedčiť, že to vlastne nevadí. Psychopat. Len nerozumiem, prečo si tí ľudia neodpľujú aj pred sebou, keď tie články otvárajú.

Tú ženu mohli medzičasom jej nadšení diváci vidieť opitú, dočúranú, spiacu, omámenú, opitú, zmätenú, opitú, plačúcu, s rozbitou hlavou a opitú. Takto vídavaš bezdomovcov, Karol, takíto ľudia už nekončia ani na protialkoholických liečeniach ale na psychiatriách. Už vlastne ani nie sú hrozbou pre svoje okolie, len sami pre seba.

Horská dráha, po ktorej sa spomínaná osoba bez mena vezie, smeruje výlučne dole a aj to prudko. Pikuje. Brzdy povolili, súprava sa nezadržateľne rúti a možno už aj týmto ľuďom, ktorí si svoje raňajky posledné dva týždne nevedia predstaviť bez novej jóbovky o tejto poľutovaniahodnej figúrke, dochádza, čo bude na konci. Čo sa stane, keď príde náraz, ku ktorému to nevyhnutne smeruje. Možno niekde v útrobách mozgu začínajú tušiť, na čo vlastne čakajú. Možno si to neuvedomujú a ak áno, nepovedia to nahlas, lebo by to znamenalo, že sú horšími ľuďmi, ako sú si ochotní pripustiť.

Tá úbohá žena v priamom prenose zomrie. To je cieľ, to je želané a jediné možné vyvrcholenie. Titulky budú vtedy najväčšie, čítanosť najvyššia. Tak už se to stalo, budú hovoriť, tí cynickejší si možno aj povzdychnú a budú si myslieť, že pociťujú skutočnú ľútosť. Správu si budú posúvať, bude jej plný internet a ak sa český bulvár dovtedy niečo naučí od slovenského, budú jedným klikom môcť zaželať aj úprimnú sústrasť (je to dobrý vynález, klikať na páči sa mi je v takýchto situáciách predsa len trochu nemiestne, aj keď zase nemiestne, no. Práve ste mesiac strávili sledovaním toho, ako niekto v priamom prenose umiera, takže jedno kliknutie na páči sa mi už dojem nezhorší).

Zomrie, mašinériu to nezastaví, lebo potom príde delenie dedičstva, ak nejaké ostalo, potom sa vyjadrí každý, kto k tomu bude mať čo povedať (a každý bude mať čo povedať, väčšina povie, že to je hrozná tragédia). Potom osud syna a keď už je ona stratená, aspoň naňho by mal niekto myslieť. Ten chalan musí ďalej žiť medzi ľuďmi, ktorí tak milovali umieranie jeho matky.

Tak to je, Karol. Tí ľudia nechcú, aby sa to skončilo hepyendom. Aby, povedzme, odišla na liečenie a opäť našla aspoň aké-také krehké osobné šťastie. To nepotrebujú, to nie je zaujímavé, nie preto to celé sledovali. Keď je to už tak sľubne rozohrané, príbeh musí dospieť do finále, stará schéma antickej drámy, na ktorej konci nevyhnutne je katastrofa, musí byť naplnená.

Len by ma, Karol, zaujímalo, či si tí ľudia uvedomujú, na čo vlastne čakajú.

Ta tak,

Samo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?