Kam sa to Slovensko dostalo? (štyri knihy na august)

Autor: Samo Marec | 14.8.2013 o 10:15 | Karma článku: 12,37 | Prečítané:  10514x

S klesajúcimi teplotami stúpa moja chuť robiť aj niečo iné ako len nadávať a tak, aha ho, augustový výber štyroch dobrých a lepších kníh.


Keď sa Vroclav volala Breslau: Marek Krajewski - Smrť v Breslau

Keďže tak nejak aspoň trochu viem, o čom hovorím, môžem s pomernou istotou povedať, že osud Poľska patrí za posledných sto rokov medzi tie zložitejšie. Tiež za posledných dvesto. A aj za tristopäťdesiat. O väčšinou nevydarených povstaniach sa dobre vtipkuje a ťažko sa pamätajú, na druhej strane spoľahlivo riešia problém s pomenovaním ulíc. (Ak si správne pamätám, v Krakove, neďaleko pracovného tábora Plaszów, v ktorom natáčali Schindlerov zoznam, je križovatka, na ktorej všetky štyri ulice pripomínajú povstania.)

Za posledných sto rokov sa napríklad Poľsko ukázalo ako veľmi flexibilný štát. Vznikalo, zanikalo a posúvalo sa, zmenšovalo a zväčšovalo v závislosti od toho, kto mal práve navrch. Po druhej svetovej vojne sa napríklad posunulo o slušný kus na západ, niektoré svoje územia stratilo a niektoré pôvodne nemecké zas získalo.

 

breslau.jpg

Popri židovskej tak zažilo ešte jednu tragédiu - odsun z východu, z toho, čo je v histórii (a hádam aj národnej mytológii) známe ako kresy a osídľovanie omnoho rozvinutejších pôvodne nemeckých území na západe. Ako s každým odsunom, aj s týmto sú spojené tragédie a neprávosti, vykorenenie a zasadenie do nového, absolútne cudzieho prostredia.

Smrť v Breslau je kriminálnym príbehom odohrávajúcim sa medzi vojnami vo Vroclavi, ktorá sa vtedy teda ešte volala Breslau. Všetko je v ňom v poriadku - vražda sa udeje a v príbehu figuruje aj, ako sa patrí, osamelý vyšetrovateľ, ktorý žije pre prácu a má vleklý problém s alkoholom. A ženami. Raz za čas podľahne. Už ste si niekedy všimli tento kriminálny stereotyp? Tak aj tu ho nájdete. Rozuzlenie je nečakané a správne zamotané, čo je však rovnako dôležité, je náhľad - síce zjednodušený, ale predsa - do predvojnovej atmosféry priestoru, v ktorom onedlho vypukla druhá svetová vojna.

 

Ako na tom skutočne ste: Charles Duhigg - Sila zvyku

Rozmýšľali ste už nad tým, prečo máte tie najlepšie predsavzatia a najpevnejšie presvedčenie, a stále nie ste tým, kým by ste chceli byť, ale len tým, kým ste? Všimli ste si už, že keď ste hladní, máte slabšiu vôľu? Alebo ste si to ani nevšimli? Tým horšie pre vás.

Osobne pokladám za užitočné, ak vám niekto zložité veci vysvetlí jednoducho. Nevadí mi, ak pridá patričný nádych bombastickosti, ani nejaké zdanlivo šokujúce odhalenia, veď si to žáner vyžaduje. Takéto knihy sa aktuálne tešia veľkej popularite, spakruky mi napadá Freakonomics, a možno sa tej popularite tešili vždy. Veď dobre. Dozvedieť sa užitočné veci je predsa užitočné.

 

Sila_zvyku_titulka_press.jpg

O tejto knihe písal aj Janko Jožko Kuric, takže pre lepší prehľad si môžete prečítať aj jeho článok. Čo sa knihe určite nedá vyčítať, je odhalenie niektorých zaujímavých a bežnému čitateľovi neznámych súvislostí - veď práve na tom je nielen ona ale aj celý žáner postavený. Čo sa jej vyčítať dá, je občasný sklon k motivačnej literatúre. Z času na čas nebadane skĺzne k poučovaniu o lepšom živote, aj keď je to možno len môj pocit.

Ak vás však zaujíma mechanizmus podnetu, činnosti a odmeny alebo úloha podvedomia, je kniha zaujímavým a jednoduchým čítaním. Určite si v nej prinajmenšom nájdete niekoľko vecí, ktorými budete môcť ohromovať svojich spolubesedníkov.

 

Kam sa to Slovensko dostalo?:

Kolektív autorov -  Odkiaľ a kam (20 rokov samostatnosti)

Občas sa mi stane - a tu sa mi to stalo opäť - že sa niekam pripletiem a ani sám neviem ako. Väčšinou som potom mĺkvy a nesvoj, to vtedy, keď sa pripletiem do spoločnosti živých ľudí. Ak sa pripletiem do spoločnosti autorov, čo je aj tento prípad, som len pripletený.

Dvadsať rokov je skvelou príležitosťou na bilancovanie. Napríklad Slovenska, prečo nie, prakticky totiž neexistuje človek, ktorý by nemal názor na to, odkiaľ kam sa za dvadsať rokov dostalo a kam smeruje ďalej. Inštitút pre verejné otázky túto otázku položil vyše šiestim desiatkam autorov. Ide väčšinou o ľudí múdrych a vzdelaných, takže už je hádam jasné, prečo som sa v ich spoločnosti cítil nesvoj. Na druhej strane sú to ľudia vospolok financovaní Sorosom, takže som bol aspoň medzi svojimi.

 

odkial.jpg

Tento obsiahly zborník (niečo vyše 600 strán) si kladie množstvo otázok a ako to už pri kolektívnom autorovi býva, prichádza s rôznymi odpoveďami. Zaoberá sa zákonitosťami historického a spoločenského vývoja, súčasným stavom Slovenska, aj tým, akým smerom a akým spôsobom ho zlepšiť. Kam sa to Slovensko dostalo a prečo vlastne? A kam odtiaľ? Zásadné otázky, veľké témy, rôzne odpovede.

Odkiaľ a kam je súhrnom názorov na momentálnu situáciu krajiny od ľudí rôzneho pozadia, veku a profesie. Neviem, či výnimočným, ale určite zaujímavým dokumentom je už teraz a jedného dňa bude aj pre budúce generácie cenným dokladom toho, ako vyzeralo Slovensko po prvých dvadsiatich rokoch svojej samostatnosti.

 

Správa o (ne)organizovanom násilí: Martin Meredith - The state of Africa (A history of fifty years of independence)

Takto úvodom: skvelá slovná hračka, Kniha sa totiž zaoberá stavom Afriky, ktorá zas po prečítaní celej knihy pripomína jednoliaty africký štát. Takmer v každej jednej časti kontinentu sa totiž po získaní samostatnosti opakoval rovnaký alebo aspoň podobný scenár. Iste, existujú drobné variácie, ale pointa ostáva nemenná: (takmer) každá jedna africká krajina začínala s veľkými očakávaniami a viac či menej dobrými vyhliadkami. Takmer každá krajina veľmi rýchlo skĺzla do diktatúry, ekonomického a sociálneho úpadku alebo hneď katastrofy. Takmer každá krajina zažila svoju občiansku vojnu, v ktorej na jednej strane stáli armády podporované Amerikou a na druhej Sovietskym zväzom.

Takmer všade sa to zopakovalo viackrát, po prvej generácii diktátorov nastúpila druhá v bledomodrom. Vždy sa totiž našiel niekto, kto v mene spravodlivého boja založil ďalšiu armádu, nazval ju Armádou spásy, oslobodenia, demokracie alebo podobne, zastrešil sa ideálmi (koniec zlodejom a korupcii, hlavne koniec zlodejom a korupcii!). Takmer všade sa našiel niekto, kto mal byť iný a lepší ako jeho predchodca, len aby sa hneď po nástupe k moci ukázalo, že je presne rovnaký, prípadne horší. Heslá sa bleskovo stávali len heslami. A nerastné suroviny a detskí vojaci a genocídy.

 

africa3.jpg

Akokoľvek zaujímavým a obsažným, je táto kniha najmä nesmierne smutným čítaním. Dejiny Afriky sú za posledných päťdesiat rokov natoľko preplnené tragédiami, že na pripomenutie stačí vysloviť meno. Somálsko. Zaire. Rwanda. Sierra Leone. Zimbabwe. Libéria. Alžírsko. Sudán. Angola. Mozambik. A mnohé iné, až donedávna som napríklad o Rovníkovej Guinei vedel len to, že existuje a že nie je veľmi dobrá vo futbale, lebo ak by bola, to by som vedel tiež. Dnes viem, že aj v nej vládol človek, ktorý vyvraždil zhruba tretinu (ale možno len štvrtinu) obyvateľov len preto, aby sa udržal pri moci. Charles Taylor šiel v Libérii do volieb s heslom He killed my ma and he killed my pa, but I'm going to vote for him. A vyhral.

Celé strany by sa dali napísať. State of Africa je najlepšou knihou v tohomesačnom výbere najmä vďaka kvantu informácií, ktoré obsahuje a kontextu, do ktorého ich zasadzuje. Pre človeka, ktorý sa vo voľnom čase len tak mimochodom zaujíma o históriu, je veľmi cenným zdrojom.

Nabudúce:

Aľa Rachmanovová: Mliekarka z Ottakringu

Arto Paasilinna: Autobus samovrahov

Dominik Tatarka: Farská republika

Rajiv Chandrase: Imperial Life in the Emerald City (Inside Baghdad's Green Zone)

alebo aj iné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?