Kandidatúra na zimnú olympiádu - kruh sa uzavrel

Autor: Samo Marec | 28.8.2013 o 10:03 | (upravené 28.8.2013 o 20:51) Karma článku: 22,49 | Prečítané:  11958x

Slovenská kandidatúra na spoluorganizovanie zimných olympijských hier 2022 je ako reality show. Je to lacné, nedá sa na to pozerať a to, čo sa prezentuje ako realita, je v skutočnosti dianím podľa vopred určeného scenára. Na úvod si preto treba predstaviť Michala Hudáka, ktorý svojim hlasom (je to jeho hlas, nie?) dramaticky povie:

Udialo sa v minulej časti

V minulej časti sa kandidatúra na olympiádu neobjavila najprv ako myšlienka, ale rovno ako skutočnosť. Urobila to náhle a bez varovania.

Urobila to bez predchádzajúcej diskusie, hoci by podobným veľkým myšlienkam diskusia predchádzať mala ešte predtým, ako sa tou skutočnosťou stanú.

Diskusia však ani nenasledovala - odborná, ani verejná. Čo bolo na druhej strane aj pochopiteľné, lebo ak už niečo skutočnosťou je, diskusia stráca zmysel.

Neexistujú dopadové štúdie a ak existujú, neboli prezentované verejnosti a to napriek tomu, že ide primárne o územie národného parku.

Neprebehla žiadna diskusia o tom, ako by sa prípadné dopady na životné prostredie dali znížiť alebo minimalizovať.

Verejnosti nebol predstavený žiaden projekt a tak aj v prípade, že by diskusia bola pripustená, nebolo vlastne o čom diskutovať.

Neprebehlo lokálne ani celoštátne referendum.

Celé informovanie o projekte sa obmedzilo na dva, možno tri novinové články a to je neštandardné aj pri projekte s rádovo nižšími nákladmi.

Hovorilo sa o hokeji a alpskom lyžovaní, čo vyhovovalo nielen národu ale zrejme aj jeho vedeniu, lebo, aspoň sa tak povráva, blízke sú mu osoby, ktoré si z hokeja a lyžovania spravili dobrý biznis.

Problém samozrejme nastal, keď vyšlo najavo, že sa hokej na Slovensku konať nemôže. Olympiáda pre značnú časť národa stratila na zaujímavosti.

To však bol menší problém, ten väčší sa volal financie. Hoci sú údaje o predpokladaných a skutočných nákladoch predchádzajúcich olympiád skúpe, stačia na to, aby bolo jasné, že v  akejkoľvek podobe ide o podujatie, ktoré je pre rozpočet záťažou. Dupľom pre Slovensko nachádzajúce sa v stave, kedy je pre jeho rozpočet záťažou každý cent navyše.

Aj to však bol stále ten menší problém. Tým skutočným bola nezmyselnosť celej kandidatúry. Neexistuje žiadna exaktne merateľná šanca na víťazstvo, spoliehať sa dá len na odhad a zdravý rozum. Zdravý rozum autora tohto článku opierajúci sa o pomerne širokú znalosť problematiky hovorí, že neexistuje spôsob, ktorým by kandidatúra mohla byť úspešná. Autor si je dokonca istý, že poľsko-slovenská nepostúpi ani do druhého kola. Keby išlo len o úplatky, ktoré sú jedným z tradičnejších rozhodovacích mechanizmov, nejaká šanca by ešte bola, ale prostá pravda je taká, že naša kadidatúra jednoducho nie je dosť dobrá. A to je problém, ktorý žiaden úplatok nevyrieši.

Napriek tomu existuje množstvo ľudí, ktorí kadidatúru podporujú. Na Slovensku sa argumentácia pohybovala zväčša v rovine bolo by to pekné a prečo to neskúsiť, hoci vtedy ešte nikto nevedel, že hokej nám zoberú. Návšteva Varšavy navyše poslúžila na zmapovanie tamojších nálad. Máme šancu, lebo Poľsko je Poľsko, hovoria Poliaci, pričom úplne ignorujú, že napríklad Čína je Čína a keď na to príde, tak je Čína určite viac ako Poľsko. Rád by som operoval aj nejakými racionálnymi argumentmi, prečo nádej na víťazstvo existuje, ale nemám akými. Žiadne mi neboli poskytnuté.

A po tomto všetkom sa rozhostilo ticho.

Dlhé, polročné ticho, ktoré sľubovalo to najhoršie, na Slovensku sa totiž človek ani nevie rozhodnúť, či je horšie, keď sa niečo deje s rachotom alebo naopak za úplného mlčania.

To ticho prerušila až správa na TA3 spred niekoľkých dní. Bola natoľko nepríjemná, že prešla bez povšimnutia, aj tak však hovorila jasne: ak, tak sa na Slovensku budú konať iba súťaže v alpskom lyžovaní, pričom stojí za pripomenutie, že Zuzulová už v roku 2022 pretekať nebude.

Autor si na tomto mieste dovolí povedať, čo takýto článok podľa jeho názoru znamená:

Istota, že žiadna olympiáda sa na Slovensku konať nebude, je prakticky stopercentná a ja som si istý, že si to uvedomujú aj všetci, ktorí sa na kandidatúre spolupodieľajú.

Správa, že je v hre už iba alpské lyžovanie síce vylučuje dramatické investície do nepotrebných zimných štadiónov, potrebné však určite budú úpravy (čiže rozšírenie) lyžiarskeho areálu.

Zhodou okolností to vyšlo tak, že ten lyžiarsky areál sa nachádza v horách, ktoré prakticky celé vlastní finančná skupina blízka vláde.

Zhodou okolností sa ale v tých horách nachádza aj národný park, v ktorom sú akékoľvek zásahy problematické, ak nie rovno nemožné.

Práve kandidatúra, ktorá je bez pochyby národným záujmom, je však skvelou príležitosťou na to, aby sa do parku zasiahlo.

Je skvelou príležitosťou na to, aby sa rozšírili cesty, ubytovacie kapacity a zjazdovky. Keďže sa však na vylepšených zjazdovkách žiadna olympiáda konať nebude, profitovať z toho bude iba spomínaná finančná skupina blízka tej vláde, ktorá o kandidatúre za veľmi neštandardných podmienok rozhodla.

Kruh sa uzatvára. Som presvedčený, že presne takto to malo byť od začiatku.

Predchádzajúce články na rovnakú tému tu a tu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?