V informačnom balíku pred cestou nás varovali pred toľkými vecami, že by poslúžil ako základ pre Encyklopédiu paranoidného turistu. Písali, že nemáme zabudnúť nato, že Kosovo je najmladším štátom na svete a infraštruktúra sa ešte len buduje. Že, pri troche šťastia, možno budeme mať nejakú tú mobilnú sieť, že životná úroveň je v porovnaní so západnou Európou značne nižšia. Že pošta funguje pokiaľ ide o posielanie zásielok, ale ich doručenie je buď nemožné alebo extrémne zložité. Že v Prištine žije neobvykle veľké množstvo mladých ľudí, ale k tomu sa ešte dostaneme. Že sa dajú očakávať výpadky vody a elektriny, že naše ubytovacie podmienky nebudú luxusné ani priemerné, ale len „acceptable." Tri dni pred odchodom nadšenie začal striedať pocit, že som sa dal nahovoriť na poriadnu blbosť.