Niekto však môj plán asi odhalil (terazčakám, kedy si po mňa prídu) a rozhodol sa mi ho znemožniť. Postavil somsa totiž k baru, chalan na mňa pozrel, tázavo zdvihol obočie, ja somprikývol, on predomňa postavil pivo a ja som zaplatil. Náš vzájomný vzťahje už na úrovni porozumenia bez slov.
Odchádzajúc som si kútikom oka všimol, žeslečna, ktorá sedela pri bare spôsobom ženy, slušne povedané, niečo od tohovečera očakávajúcej, ma akosi dlhšie sprevádza pohľadom. Fasa, povedal som si a myslel som pritom ironický povzdych a niemaďarský vulgarizmus v akuzatíve, ktorý by zrejme viac vystihovalsituáciu.
Usadil som sa a ešte predtým ako somstihol správne rozložiť laptop, popolník, zapaľovač, cigarety a pivo,dievčinka ku mne prikvitla. Krv a mlieko, povedal by zase Dobšinský, aleako vždy, jej výzor nebol ani v najmenšom dôležitý. Inak bola fest pekná.Viete, na tomto mieste vám musím vysvetliť, že som vážne milý človeka nerád som na ľudí zlý. Stále mám v sebe hlúpe presvedčenie, ženiektoré veci netreba hovoriť a predsa sa dajú pochopiť. Hovorím to, leboje to v nasledujúcom deji dôležité. Tiež by som ešte mal spomenúť, že somneskutočne trpezlivý a chápavý. Po istú hranicu. Za tou hranicou somhnusný, ironický a vedome škodoradostný. A teraz k veci.
Rozhovorprvý, tzv. úvodný:
-Máš tu voľné?
-Mám.
-Môžem si sadnúť?
-Môžeš.
(Kdesihlboko v hlave mi skrsla neodbytná myšlienka, či to náhodou nebude táobdivovateľka, ktorá mi prednedávnom posielala portréty . Navyše, nechápte mazle, ale ja som naozaj voľné mal a ona si sadnúť mohla. Išiel somprekladať a ak sa na mňa bola ochotná pritom pozerať, je to jej a niemôj problém.)
Slečna sa usadila a následne skrútilaspôsobom, ktorý na Slovensku spopularizoval Štefan Hríb. Cucala pivo cez slamkua zvládala sa pritom na mňa spod ofiny pozerať. Skúmavo. Prvýkrát sa vtedyvo mne ozval zlý Samo a vravel „Pošliju preč.“ „Ale šak čo.“ –odpovedal mu Samo vľúdny a prekladal ďalej.
Rozhovordruhý, tzv kruhový:
-Čo robíš?
-Prekladám.
-Prekladáš?
-Hej, prekladám.
-A čo prekladáš?
-To je jedno.
-Môžem sa pozrieť?
-Nemôžeš.
-Prečo?
-Lebo nemôžeš.
-A dlho budeš prekladať?
-Neviem.
-Čo to znamená?
-Že neviem.
-A dokedy to bude?
-Kým neskončím.
-A to bude kedy?
-Keď skončím.
-A kedy to bude?
-Keď budem na konci.
-A to bude za pol hodiny alebo za dve?
-Skôr za dve.
(Slušný Samo si doteraz myslel, že svojnezáujem dával najavo dostatočne jasne, ale toto mala byť poistka. Neviem komuby sa chcelo dve hodiny len tak sedieť. Asi sa musím ešte veľa učiť.)
-A potom si ešte dáš pivo?
-Neviem.
-To znamená čo?
-Že neviem.
-A kedy budeš vedieť?
-Keď doprekladám.
-A budeš sa so mnou potom rozprávať?
-Neviem.
-Prečo?
-Lebo neviem.
-A chceš sa so mnou potom rozprávať?
-Je mi to jedno.
-Čo to znamená?
-Že mi to je jedno.
-Ty sa so mnou nechceš rozprávať?
- To som nepovedal.
(Vidíte, ja som naozaj trpezlivýa milý človek)
-Takže sa chceš?
-To som tiež nepovedal.
-A čo si povedal?
-Že mi to je jedno.
-Takže chceš aby som tu ostala?
-Je mi to jedno,
-Takže mám ísť preč?
(Zlý Samo hovorí, že toto je veľkášanca, ale Samo diplomat má stále navrch.)
-Ako chceš.
-Tak ja ostanem.
-Dobre. Nechaj ma prekladať.
Polhodinka prešla, oproti mne stálesedelo ženské vydanie Štefana Hríba a hľadelo na mňa. Nedal som sa rušiť,len keď sa zdvihlo na záchod, využil som šancu na získanie predstavyo komplexnejších fyzických vlastnostiach dotyčnej. „Dá sa“ povedal Samov testosterón. „Nedá sa“, povedalaSamova pamäť, keď videla oblečenie. Nech mi je odpustené, že nie som veľkýmobdivovateľom hippiesáckej komunity, proste to tak vyšlo. Áno, aj ja som malkedysi dlhé vlasy, Kerouac a Ferlinghetti boli malí bohovia, JanisJoplin a Joan Baez ich proroci a bola to úžasná doba, ale bolo todávno.
„Aleveď porozprávať sa s ňou môžeš“ – povedal starý dobrý Samo a jasom prekladal ďalej, až prišiel ten osudný moment, keď som mal preklad hotový.Rýchlejšie ako som čakal. Doprčic. „Taksa s ňou teraz rozprávaj, frajer.“ –povedal škodoradostne zlý Samo.
Rozhovortretí, druhý kruhový.
-Už si skončil?
-Áno.
-A teraz sa budeme rozprávať?
-Áno.
-Tak sa rozprávajme.
-Tak sa rozprávajme.
-O čom sa chceš rozprávať?
-Mne to je jedno, ty si si sadla ku mne, tak hádam vieš o čom.
(Toto si zlý Samo nemohol odpustiť. Lentak zo zvedavosti.)
-Dáš si ešte pivo?
-Neviem.
-A kedy to budeš vedieť?
-Keď dopijem toto.
-A dáš si?
-Neviem.
(Trpezlivý Samo pomaly odchádza nadovolenku.)
-Môžem cigaretu?
-Daj si.
V tomto momente začali hrať The Doors,tuším Riders on the storm. Pavlovov reflex správneho hippiesáka hovorí, ževtedy musí vytiahnuť nejaký zošit, do ktorého si píše básničky alebo sa tváriťzasnívane. To tvrdí ironický Samo, nie ja. Božechráň.
Dievča, ktoré sa mi medzitým stihlo ajpredstaviť a ja som meno ihneď zabudol, zvládlo oboje. Vytiahlo notesa hľadelo do diaľky. Nedovolil som si ju vyrušiť a rozmýšľal nad tým,čo to tie hippiesáčky s tým Morrisonom furt majú. Mne sa nikdy nepáčil.A ako správnemu heterosexuálovi, ani Janis Joplin. No nič, no. Šiel som nazáchod. Začínajú mi dochádzať synonymá, tak ju nazvime Kasia.
Vrátil som sa, Doors dohrali a ja somna jej otázku, či ich poznám odpovedal strohé áno namiesto mentorského „Moja zlatá, ja som „Doors počúval, keď ty siešte a tak ďalej.“ To mi radil zlý Samo. „This is the end, my beautiful friend“, zanôtila Kasia a mňazačínal napĺnať zlý pocit. Rozumejte, je kopec iných a pozitívnejšíchcitátov. Love me two times,napríklad. Alebo Show me the way to thenext whiskey bar, ale ak si niekto vyberie práve ten najdepresívnejšía najznámejší, je buď zúfalo neinvenčný alebo zúfalo zúfalý. Alebo aj aj.Zavládne ticho, Kasia ma stále skúma, tak si beriem slovo.
Rozhovorštvrtý, tretí kruhový:
-A aj mi niečo o sebe povieš?
-Nie.
-Aha.
(Pre dámy: toto skutočne nie je ideálnyspôsob zoznamovania sa.)
-Nič ti nepoviem.
-Veď v poriadku. Tož dopijem a pôjdem, nie?
-A to ma tu necháš samú?
(Pre dámy: ani toto skutočne nie jeideálny spôsob.)
-Tak mi o sebe niečo porozprávaj a nepôjdem.
-Nepoviem, aj tak ma nepoznáš.
-Veď práve, ale ak by som ťa chcel spoznať, mala by si mi niečo povedať.
-Nič ti nepoviem, aj tak by si nepochopil.
-Aha.
-Nepoznáš ma.
-Nie.
-Nikto ma nepozná.
-To sa nečudujem.
-Čo si tým chcel povedať?
-Že ak nikomu nič nepovieš, tak je jasné, že ťa nikto nepozná.
-Ale mňa nikto NECHÁPE
( A sme doma, vravia dobrý aj zlýSamo unisono.)
-Poznám ten pocit.
-Nepoznáš.
-Poznám.
-Nepoznáš. Mňa NIKTO nepozná.
-Idem na záchod.
-Dáš si pivo?
-Nemám peniaze.
(Čosi mi napovedalo, že toto by moholbyť spôsob ako sa slušne, neraniac citlivú dušu, vyvliecť zo situácie.)
-Ja ti kúpim.
-Mhm.
Po ďalšom kole smiešneho boja nepoviem ti -nepovedz / poviem ti - tak teda povedz, som sa všetko dozvedel. Spamätáva sa užneviem ako dlho z nejakého vzťahu. Chápavý Samo sa jej snažil vysvetliť, žeje to normálne a utešiť, že rozumie. Nerozumieš, znela odpoveď. NIKTOnerozumie. Samo samaritán povedal, že dokonca aj toto pozná ale bolo mu povedané,že NIKTO to nepozná. Asi len Jim Morrison. V ďalšom pokračovaní bola mamana psychiatrii a otec alkoholik alebo naopak. Neviem, čo bolo na tompravdy, ale iste viem, že kadekto si už kadečo povymýšľal. Obaja Samovia saunisono zaprisahávali, že už fakt treba vypadnúť.
Tentokrát sa na záchod vybrala Kasia a asio dve minúty neskôr, nesledujúc žiaden bočný cieľ, aj ja. Záchody sú, akoinak unisex, takže som mal možnosť vypočuť si, že alkohol si vyberá svoju daň.Galantne som ju počkal pri umývadlách a aby som sa uistil, spýtal som sa, čije všetko v poriadku. Milá otázka, myslím si. Asi nie.
-A čo ťa to zaujíma?
-No pýtam sa...
-Jasné,že mi je dobre. Ako inak mi má byť? Aj keby mi bolo zle, koho by to zaujímalo?Nikoho. Nikoho to nezaujíma a nikto o mne nič nevie. Nikto ma nechápea ak tu dneska zdochnem, nič sa nezmení. Ty si odídeš do svojej izby, ľahnešsi spať a tým sa to pre teba skončí, vôbec sa o mňa nebudeš starať,lebo ti to je jedno.
Nastal moment, v ktorom chápavý a altruistickýSamo definitívne odišiel. Hnusný Samo prebral vedenie a všetko to povedal ľadovoa bezohľadne. Dosť. Aj ja mám iba jedny nervy a nie som masochista.
-Presne.Neviem, čo si čakala a je mi to jedno. Odídem, zaleziem do postele a zabudnem,dokonca s radosťou. Nechám ťa tu s kľudným svedomím a vôbec ma nebudetrápiť, či si si už vyriešila svoje existenčné problémy. Možno ťa nikto nechápe,ale to nie je môj problém. To nie je nikoho problém, len tvoj. Ja som človekfakt trpezlivý, ale toto je príliš. Máš devätnásť rokov a nevieš, čo od životačakáš, ale takýmto spôsobom od neho nečakaj nič veľké. Ďakujem za pivo.
Na záchod medzitým vošiel chalan,nazvime ho Jurek, ostal stáť a pozeral. Možno sa ma bál. Vyšiel som von,zobral si veci a odišiel. Nepamätám si, kedy naposledy som k niekomu boltakýto hnusný. Vlastne, pamätám si, hoci by som najradšej zabudol. Každopádneto bolo dávno. Toto v povahe nemám. A inak, byť milý, zlatý a chápavýje super, ale ak sa mi ku stolu ešte niekedy postaví nejaká slečna, ako prvé sajej spýtam, ktorá je jej obľúbená pesnička od Doors.
Invázia sa z pochopiteľných dôvodov odkladá. Bol to celkom traumatizujúci zážitok.
