reklama

O poľských žobrákoch (alebo Je ťažké byť Slovákom)

Sedím na terase a pozerám na tých desať budov, ktoré ostali po vojne z varšavského Starého mesta. Pri vedľajšom stole sedia dve bájne Visly dcéry, ktoré sa za ranného oparu z rieky vynárajú, večer sa do nej, do svojej matky, opäť noria a medzitým spôsobujú pnutie v mužských, ehm, mozgoch a rozpady manželstiev.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

Ak chcete vedieť, mohli by byť aj tichšie, lebo teraz už viem, že jedna sa volá Kasia a druhá Ewa, Ewa tri roky chodí s Bartkom, teraz sa sťahujú do spoločného bytu a ona má z toho stres, lebo im to už aj tak spolu neklape. Kasia má pre zmenu nové náušnice, podľa mňa odporne veľké ale podľa Ewy tak akurát, okrem toho má ešte Tomka, ten nie je nový a aj napriek tomu spolu vychádzajú.

Kasia v každej vete trikrát spomenie to slovo začínajúce sa na k, končiace na a s dvojitým vé medzitým, ktoré v poľštine slúži ako častica, spojka ale aj konštatovanie. Trochu jej to uberá z mýtického šarmu víly na úsvite, ale u nás, kedy-tedy, keď niekomu chceme naznačiť, aby si uvedomil skutočnosť, povieme „More, šak buc reaľny." a ja reaľny som, na nepoškvrnené slečny som zabudol keď som Kosovo opustil, takze dva -tri vulgarizmy v jednej vete ma odradiť nemôžu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ewa pre zmenu svoju poľštinu prepletá anglicizmami a keď od nej začujem „I cannae be arsed" ako odpoveď na Kasin návrh aby sekla s fajčením, rozmýšľam, či sme sa v nestretli v Edinburghu na nejakej poľskej impreze. Nepočúvam, len počujem.

K žobrákom. Mal som jedného svojho obľúbeného v Poprade, ktorému som pravidelne púšťal časť svojho chudobného vreckového, ale inak ich vytrvalo ignorujem. Osvojil som si ten razantný dopredu upretý pohľad zaneprázdneného, úspešného a ponáhľajúceho sa mladého muža, ktorým sa prenášam ponad osoby rozvalené na bystrických, pražských a prištinských uliciach. Zvykol som si odpovedať nie ešte predtým, ako ma ktokoľvek otrhaný stihol požiadať o drobné alebo cigaretu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Fungovalo to všade okrem Krakova a že to nebude fungovať ani vo Varšave, som sa presvedčil hneď ako som vystúpil z vlaku. Kým som si zapálil a zistil odkiaľ ide tá sedmička, bol som ľahší o dve cigarety a tri zloté. A keby len to. Ostal som tam stáť s nutkavým pocitom, že som práve vykonal niečo, čo sa prieči mojim zásadám, vykonal som to navyše dobrovoľne a na záver som sa ešte aj usmial a povedal to nič nie je, ako keby mi to robilo radosť!

Hovorí sa tomu sila marketingu, lebo vo svojej podstate vám aj žobrák predáva to, že ním je a keďže Poliaci sú dobrí v predávaní čohokoľvek, robia aj zo žobrania taký malý handel. Zakaždým víťazia a mne na tvári vyčaria výraz nie nepodobný Zuzane Martinákovej po ďalšom prieskume preferencií, ktorý len skleslo hovorí „Tak už zase?..."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak vás totižto poľský žobrák uzná za vhodného pumpnutia, má to svoju formu a štýl. To nie je žiaden čučkár Fero, trvalým pobytom na prešovskej autobuske, ktorý k vám pristúpi a povie „chrdžst blff na rožky", pričom sa na vás lepí celý vrátane brady a netrpezlivo nastavuje ruku.

Jerzy, pobytom Dworzec Centralny, Warszawa, vás vidí fajčiť, zameria vás pohľadom, usmeje sa na vás a svižne k vám vykročí. Podá vám ruku, zistí, že ste cudzinec, čo ho poteší, ale je dosť profesionálny nato, aby zakryl vidinu väčšieho zárobku v očiach. Nahodí konverzáciu o hocičom a len tak medzi jednou a druhou vetou o varšavských pamiatkach ste o cigaretu ľahší, lenže tam stojíte, dobre sa vám to počúva, takže ciga hore-dole, Jerzy prihodí anekdotku, jednu, druhú a zrazu ste kamoši.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je pritom oholený, čistý a takmer lepšie oblečený ako vy, čo jasne dokazuje, že stratégia funguje. Pokecávate ešte chvíľu ale nie dlho, lebo Jerzy vie, že ak by vás nudil, nič by nedostal. Neodvratne preto prikračuje ku klimaxu, podáva vám ruku a v momente, keď ju pevne stíska, keď je na vrchole vaše presvedčenie, že vo Varšave máte o kamaráta z mokrej štvrte viac, vám to povie. „Słuchaj, kolego.." začne a vy celkom presne viete, čo bude nasledovať, lenže ste už nadobro bezbranný. Jerzy vám všetko vysvetlí srdcervúco, aby vás nenechal na pochybách, že ak mu nepomôžete, ste riadny hajzel, po každej polvete zdôrazní, že mu to je všetko strašne nepríjemné namiesto toho, aby prekladal svoj preslov vulgarizmami ako Kasia, a až potom, na konci všetkého, sa s výrazom priateľa a nie žobráka spýta na parę złotówek.

Vy ste tak trochu vyčerpaný jeho tragickým príbehom, vďačný za stacionárny sightseeing, ktorý vám poskytol a hoci jeho príbehu neveríte oveľa viac ako Martináková tým preferenciám, siahate do vrecka. Snažíte sa nahmatať čo najmenšiu mincu a potom mu ju podávate. Jerzy poďakuje, odchádza a vy stojíte. Je vám jasné, že vás práve zase niekto obtiahol, lenže ste Slovák a ako taký sa rád obťahovať necháte, takže si len vzdychnete a vykročíte do sveta s vedomím, že skôr či neskôr sa vám to stane zas.

Slečny vedľa práve riešia, aké je to Poľsko „kurwa boring", lebo v ňom nie je veľa gayclubov, v ktorých by sa mohli vyblázniť bez Bartka a Tomka a ja na seba pomaly prestávam byť naštvaný zato, že len pred chvíľou som zas naletel ďalšiemu žobrákovi. Je ťažké byť Slovákom.

Ale vážne, ešte sa mi nestalo, aby žobrák povedal „To nič. Aj tak díky.", keď ho odmietnem.

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu