Stál som na terase hvezdárne na Lomnickom štíte. Viem, že to znie romanticky, ale romantické to bolo asi ako jaternice. Studené jaternice. Okolo sa prevaľovali mraky, na pol metra vidieť nebolo a ja som sa Perúna pýtal, prečo, keď sa raz za x rokov vyberiem na Lomničák, sa musí zatiahnuť v momente, keď vystúpim z lanovky.
Čiže som tam takto postával, tváril sa, že v tej hmle aj niečo vidím, vžíval som sa do tej slobody hôr, kvôli ktorej ľudia žili v Tatrách ako mi oco rozprával a skúšal, čo spraví cigareta v 2632 metroch (dá sa, ak vás to zaujíma), keď v tom zrazu, out of nowhere, ku mne pristúpil on. Lomnický štít je veľmi nepravdepodobné miesto na stretnutie, ale kadečo je nepravdepodobné a deje sa.
Čau Samo.
Dobrý deň.
odpovedám, lebo som tak vychovaný alebo ja neviem, možno len divne slušný, že aj keď mi stokrát povedal, že mu mám tykať, furt ma to nepustí.
Hore si?
Akože či som na Lomnickom štíte, chápete, čo zjavne som, tak vravím, že
hej,
lebo na rozdiel od vieme koho kadekoho nepopieram nepopierateľné.
A jak?
Nedajte sa zmiesť, je to otázka smerujúca k tomu ako sa mám a nie k tomu ako som sa sem hore dostal, lebo ak nie ste niekto extra špeci ako napríklad môj tato, stenu nevyleziete, ani sa o to nepokúšate a vyveziete sa lanovkou.
Ááále, ta tak,
čo je vynikajúca odpoveď, lebo znamená, že tak akurát, nie zase úplne najlepšie, veď všetci si vieme predstaviť, že chleba by bol lacnejší a jaternice teplejšie, že áno.
A vy?
Čo je zase pre zmenu otázka vyložene podrývačská, lebo tento človek sa nikdy nemal dobre. Elektorát vládnych strán bokom, ľudia ako on si vždy nájdu veci na ktoré sa môžu sťažovať a ich súpis by bol dlhší ako Cibuľkové zoznamy.
Konkrétne táto osoba napríklad chvíľami pracovala, ale cítila sa všade chronicky nedocenená. Robila strážnika na parkovisku, vo svetlej chvíľke alkoholom zatemnenej mysle si požičala zaparkovaný jeep, nabúrala ho a bohovsky sa čudovala prečo, doprdele, je z toho prúser. Celkovo kdekoľvek pracovala, pracovala krátko, lebo povedané priamo, je človekom nespoľahlivým, vzťahovačným a sťažovačným (nové slovo vymyslené špeciálne kvôli rytmu tejto vety), má sklon k alkoholu a žiaľ aj k tomu, aby svoju frustráciu zo života a vôbec všetkého vybíjal na svojej rodine. Myslím, že charakteristiku ďalej rozvíjať nemusím.
Ak sa pozriete späť, trúfalo som sa ho v rámci slušnosti a udržania konverzácie spýtal ako sa má, čím som ho vyprovokoval, rozdráždil, dal zámienku a išiel znášať dôsledky. Jazykové prostriedky nasledujúceho prejavu sú vedome o dva stupne skrášlené, lebo štvrtá cenová patrí do krčmy a nie na blog. Pre váš väčší zážitok sú kľúčové slová napísané veľkými písmenami.
„ZLE. Zima je, DOKELU. A šecko DOPAROMA drahé.
„Ta..."
hovorím a zase je to to najsprávnejšie, čo môžem povedať, lebo ta je univerzálnym slovom. Vyjadruje pochopenie, porozumenie pre krutý osud človeka, ktorý je bičovaný kapitalistickým svetom, kde sa v práci pracuje a nepije alkohol. Vyjadruje, že súcitím, že v tom všetkom nie je sám. To asi preto pokračuje a rovno otázkou.
„A na euro vravíš čo?"
pýta sa ma a zastihuje ma nepripraveného, lebo na euro ešte vôbec nie som zvyknutý, stále pri platení prevraciam mince, aby som zistil, ktorá je ktorá, za posledný rok som používal osem rôznych platidiel a keby aj nie, úspešne sa vyhýbam tomu, aby som mal na euro nejaký názor. Ale mince máme pekné.
„HNUSNÉ euro, ti vravím,"
pokračuje, lebo asi dlho mlčím. To hnusné je extrémne zjemnenie.
„ŠPINY, zas na nás dačo nachystali a my plaťme,"
aj špiny som veľmi zjemnil, veď je nedeľa a babie leto.
„Som to vedel. Tie kurvy nemecké za to môžu. Od Germánov ešte nič dobré neprišlo, nikdy." Kurvy som nezjemnil, lebo výpovedná hodnota je proste neodolateľná.
Potom padlo ešte pár slov, nedôležitých, lebo to podstatné už bolo vypovedané. Zaliezol som dnu a radšej trávil svoj čas so skupinkou skrehnutých Japoncov. A ak z toho niečo vyplýva, sú to dve veci a obe sú smutné.
Že po á existujú ľudia, ktorí za svoj vlastný neúspech v živote vždy obvinia niekoho iného , racionalita je pre nich neznámy pojem a po bé, že existujú ľudia (a sú podmnožinou tých predchádzajúcich), ktorí všade vidia nepriateľov, akúkoľvek zmenu vnímajú negatívne, lebo ich utvrdzuje v tom, že všetko je zlé a proti nim. Elektorát vládnych strán bokom, ako som už spomínal.
