Lenže teraz sú iné časy, Poprad je úplne skoro najlepší a Slovan zase strašne skoro najhorší, tak som sa jednoducho musel ísť pozrieť, ako vyhráme. A sme sa teda dohodli s Maťom a jeho frajerkou Ivkou a išli na ten štadión, čo má meno po hokejistovi, lebo tam teraz hrajú. Normálne hrajú na tom hokejovom štadióne, čo má meno po krasokorčuliarovi, lenže ten teraz opravujú, otvoria ho až na majstrovstvá a to potom bude strašná sláva. A možno sláva nebude, bude len strašný prúser, to keď všetci zistia, kde sme si dovolili spraviť majstrovstvá. Ale dačo bude určite a bude to strašné.
Tak sme sa teda stretli a zamierili dnu, lenže po ceste turnikety a som aj chvíľu kukal, reku, toto neni jak v Poprade, vtedy si ukázal lístok a šiel si, alebo si ani neukázal a aj tak si šiel. Lenže vtedy ten lístok stál pätnásť korún. Teraz som teda kukal, ale Ivka ma našťastie upokojila, povedala normalne pridzeš, šturiš a idzeš, jak v totej reklame na internety a reklamu na internety ja mám poctivo naštudovanú, veď kto by nemal. Čiže som prišol, šturil a išol, jaka finta metalova, ha.
Vyšli sme hore schodmi a hore ďalšími schodmi, už sme boli aj na mieste a ja som zas len kukal, lebo normálne drevené lavice jak v telocvični, ešte aj bez operadla, tak sme si len sadli a potom som bol celý čas vystretý, lebo sa nebolo o čo oprieť. Keď sme takto sedeli už hodnú chvíľu, kukol zase Maťo na mňa, ale ešte predtým, ako stihol niečo povedať, som mu ja zasyčal ciho buc, ha, hlavne ciho, bo povieš, že sme tu jak v dajakej telocvični a nas zabiju a potom budeme mrtvi a to neni dobre. A sme sedeli a sme boli ticho. Divné to bolo a sme aj rozmýšľali, či sme správne trafili, lebo neviem jak vy viete, ale ja viem tak, že v Bratislave je všetko fest najlepšie, teda okrem Slovana, druhého Slovana, Interu, Petržalky a tak ďalej. Tí nie sú najlepší. Lenže začali hrať My sme Slovan, my sme tu doma a už sme vedeli, že sme tu dobre.
Začal zápas a dajaky vedľa mňa sa pýta dajakeho ineho vedľa mňa, že do je to toten Svitana, to ako od nás jeden, z Popradu, a ten dajaky iny mu hovori, že Svitana je dajaky Noubady. Ja teda neviem, kto je Noubady, ale ešte toľko viem, že Svitana je Svitana a ten Svitana, jak keby ma počul, pre istotu hneď šturil aj gola. No a keďže dajaky iny tiež od nás už jedneho šturil chvíľu predtým, je siedma minúta, nula dva a ja kukam na Maťa, že vidziš, pridzeš, šturiš a idzeš, jake je to jednoduche, tote internety a hokeje. A že či aj domov nejdeme, bo toto vyzerá byť vybavené a ani desať minút to netrvalo.
Nasleduje prestávka, ideme na pivo a na záchod bo tak zákon káže. Záchody sú malé, smradľavé a preplnené, stojíme tam natlačení desiati na pol metri a to sa potom ťažko tak čúra, aby ste sa aj bokom nekukli. Ale ja som bokom nekukal, kukal som pred seba, bo kvapky sa fest odrážali, opatrne bolo treba. Na záchode fajne bolo, hodnotím piatimi mláčkami na dlážke z piatich.
V druhej tretine na nás vybehli, zrazu gól, dyk, druhý, tretí a ja len pozerám, že prehrávame len taký fukot. A sa teda obraciam na Maťa, daj teraz dajaky plan, ha, ty Noubady, ale Maťo len mávne rukou, to je oukej, aj tak vieme, že sme lepší. A ideme zase na jedno, hej, toto je tiež sranda, bufet rozložený na dvoch stoloch jak v Targu na blšáku a ešte k tomu práve keď mi čapuje, tak mu celé pivo dojde, hotovo, bufet zrušený a zatvorený. A ja zas kukam, ale ne dlho, nakoniec beriem aj to nedočapované, lebo aj nedočapované pivo je lepšie ako žiadne pivo, to dá rozum.
Čiže sa začne tretia tretina a sme lepší, lenže aby sme to dokázali, potrebujeme, aby nám pomohol ich brankár, čo on aj robí, lebo púšťa taký lacnejší gól. A všetci naňho hneď aj kričia, ale len tak nudne, že ty buzerant a ty Maďar a to nie je nič moc, dnes už je Maďarom hocikto. U nás keď brankár pustil lacný gól, jeden taky dajaky po ňom vykrikoval že ožraty si, iď si lahnuť a v polke ďalšej tretiny aj zaspal. Ten, čo kričal, nie brankár.
Pivo už nepijeme, bo neni jake, ale aspoň je predĺženie, tam jeden náš spraví tri kľučky, šturi gola, zas všetci nadávajú brankárovi, bo zas bol taký lacnejší a majú nervy, bo zas prehrali. My sa tešíme, bo sme zas vyhrali, ale inak sme ticho, bo by nas zabili a by sme boli mrtvi fest. Ta len kukame na seba, že jak fajne.
Odchádzame, ideme električkou a toto sa mi tiež fest páči, že jake to tu maju zrobene, normálne si ani lístok nemusíme kupovať, stačí vstupenka na zápas, tota, co pridzeš, šturiš a idzeš jak v reklame na internety. Si vravím, že to by aj v Poprade mohlo byť, aj keď neviem jak, lebo v Poprade električky nemajú a autobusmi tiež nikto nechodí. Celý Poprad je taký malý, že všade skôr pešo dôjdete ako dôjde autobus. Lenže to je jedno, dobre nám je aj tak, bo tento rok budeme majstri a keby aj nie, aj tak dajako bude. Hej, toto je úplne na tom celom svete najlepšie, že furt dajako je. Bo ešte tak nebolo, žeby dajako nebolo.
