reklama

Krátko o židovských svetoobčanoch (a iné)

Bloggertour 2011, Berlín. Výber krajín, z ktorých sú ľudia, čo tu so mnou sedia: Čína Indonézia. Azerbajdžan Kazachstan. Tunisko. Ukrajina. Moldavsko Rumunsko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (145)

Kazachstan

Počúvam o Kazachstane (Nursultan Nazarbajev 95% hlasov v posledných voľbách, hladina stúpa) a cítim sa nudne. Môj dvojmetrový kazašský prísediaci reálne rieši, ako sa nenechať zatknúť a mne nehrozí vôbec nič. Sloboda slova mi je až na niekoľko tém plne k dispozícii a v porovnaní s krajinami na zozname je Slovensko raj na zemi, stačí si správne nastaviť referenčný bod.

Azerbajdžan

Tento chalan s hrubými okuliarmi zakrývajúcimi kruhy každé ráno všetkým podá ruku. Jeho kolegu zatkli, údajne sa vyhýbal vojenskej službe. Pred rokmi ho od nej oslobodili, ale potom začal písať škaredé veci, tak je oslobodenie spätne zrušené. Basa, lebo na kritikov treba tvrdo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po zatknutí sa dialo toto: Európsky súd pre ľudské práva protestoval a azerbajdžanská vláda mu pomerne jasne vysvetlila, že to je síce pekné, ale inak je to úplne jedno. Súd zaprotestoval viac a oficiálnejšie a zase sa nestalo nič. Plne podporujeme oslobodenie Vášho kolegu, vravia nemeckí poslanci, s ktorými tam sedíme.

Hej.

Je jedno, či to myslia úprimne alebo len formálne, aj tak sa pristihujem pri starej dobrej myšlienke, že z pohodlia Bundestagu sa podporuje bohovsky dobre a aj o slobode slova sa rozpráva tak nejak ľahšie.

Vravím, že sám sa cítim nudne a navyše aj lacno.

Tunisko

Tarek. Silnejší, vždy v obleku a trochu príliš sebavedomý (perfektná angličtina, nemá chuť sa baviť o blbostiach) zvolával pred tromi mesiacmi v Tunisku demonštrácie. Tunisko, pamätáte sa? To bolo to, čo bolo ešte pred Egyptom a ten bol ešte pred Líbyou. Hej, zdá sa to byť dávno

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poznámka prvá: ani ja by som na jeho mieste nemal chuť baviť sa o blbostiach.

Poznámka druhá: neviem, či som vám hovoril: Slovensko je úžasná krajina.

Nemecko

Je tu čisto a nikde žiadne bilboardy. Slovákovi to udrie do očí. Rozmýšľam prečo som sa tu nenarodil, ale len trochu. Mohol som sa narodiť aj v Moldavsku a potom by som asi rozmýšľal prečo som sa nenarodil na Slovensku. Z Moldavska je Vlada. Má fotku. Stojí na prázdnej ulici, je taký pekný slnečný deň. Tá ulica je dlhá a rovná, jej druhý koniec prehradzuje kordón policajtov so štítmi a obuškami. It was a sad and funny day, povedala.

Marek je Poliak, má konzultačnú firmu, čiže inými slovami povedané vám inými slovami povie to, čo už viete. Premieta film, volá sa Ten tactics a v skratke je o tom, čo asi tak robiť, ak chcete niečo vo svojej krajine zásadne zmeniť. Taký desaťminútový návod na instantnú revolúciu pre instantnú dobu, v ktorej žijeme. Film sa končí a pri rozhovore s ním uľahčene konštatujem, že s desiatimi taktikami som oboznámený, len akosi nemám krajinu, kde by som ich použil. Slovensko nijak raz nevyzerá, že by potrebovalo revolúciu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Judischer Weltbűrger

Vychádzame pred hlavný vchod. Na stene je pamätná tabuľa Henriho Jamesa Simona. Prekladám ostatným. Židovský svetoobčan, filantrop, podporovateľ umenia a múzeí. Dal postaviť prvé verejné kúpele v Berlíne a veľkú starostlivosť venoval sociálne slabým. Nositeľ porozumenia, ktoré bolo v roku 1933 brutálne zavraždené. Niečo v tom zmysle. Stojí pri mne Szabolcs, pýtam sa ho, či židovský svetoobčan aj v Maďarsku znamená presne to, čo u nás a ako nadávku ho používajú takí istí ľudia. Prikyvuje, ale ani nemusel, toto je jedna z tých situácií, kedy viete odpoveď. Obaja sa kyslo usmejeme, potom povie za mňa vidíš, tí moji aj tí tvoji majú spoločného nepriateľa a pritom sa do krvi nenávidia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Šak to, vravím sí. Keby pomáhali aspoň sociálne slabým alebo vôbec niekomu, ako ten židovský svetoobčan, ktorého tak hrdo nenávidia. Namiesto toho robia čo? Nič, len kradnú. A nenávidia.

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu