reklama

Krátko o Vladovi Weissovi po zápase s Arménskom

V oslavných choráloch po postupe na majstrovstvá sveta zaniklo to, čo si ja pamätám veľmi dobre, lebo som zápas s Poľskom pozeral v Krakove:  postúpili sme vlastným gólom v zápase, v ktorom sme si vyhrať nezaslúžili, lebo sme boli horší a rozhodca nám navyše ešte aj odpustil penaltu. Toto nie je nadávanie tiežfanúšika, ale konštatovanie reality, na ktorú dozrel čas.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (226)

Je samozrejme trochu nepríjemné, keď ste tréner a mužstvo dobre nezahrá, čím máme na mysli, že prehrá, navyše doma a ešte k tomu aj 0-4, to všetko s mužstvom, ktoré je v rebríčku FIFA na 71. mieste, len tesne za Guineou a pred Kapverdami. Lenže stane sa. Raz za, dajme tomu, päť rokov.

Oveľa horšie je, keď dobre nehráte dlhodobo, lebo my totižto dobre dlhodobo nehráme a na tom nič nezmení ani víťazstvo nad talianskymi dôchodcami, ktorí hrali zle celé majstrovstvá, ani extrémne šťastné víťazstvo s Rusmi, ktorí mali šancí rádovo viac ako tí Poliaci pred nimi. Potešme sa ešte dvoma remízami s Írmi, utrápeným víťazstvom nad Macedónskom a prikročme k ešte horšej časti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kadečo sa stane. Výborné mužstvo sa pošmykne raz za päť rokov a nadpriemerné raz za dva, my sme sa za posledný rok pošmykli dokopy päťkrát. DVAKRÁT s Arménskom (skóre 1:7), raz s LUXEMBURSKOM a nad ANDORROU sme síce dvakrát vyhrali 1:0, ale medzi nami, aj to je hanba. Ak by sme prijali teóriu, že máme nadpriemerné mužstvo, za rok sme si vyčerpali kiksy na desať rokov dopredu a to sa nestáva, nie nadpriemerným mužstvám.

Pravdepodobnejšie sú dve možnosti, obe rovnako nepríjemné.

Poprvé je možné, že naozaj nadpriemerné mužstvo nemáme, lebo hráči v nadpriemernom mužstve sa nehrnú do Turecka ako včely na (turecký) med. Vyplýva z toho, že postup na majstrovstvá bol náhoda a ako taký sa nemusí opakovať. Ako napísal Vincent Šikula, nebýva na každom vŕšku šampionát.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podruhé je pravdepodobné, že máme trénera, ktorý niečo robí veľmi zle, lebo, minulé zásluhy bokom, spraviť si za rok hanbu päťkrát je kúsok, za ktorý by aj iní a lepší tréneri leteli ako Gagarin do kozmu. Máme zrejme trénera, ktorý občas úplne zásadne netrafí zostavu ani taktiku a keď už nie Jana Kozáka, postaví vždy aspoň Jana Ďuricu a ten prihrá na gól. Súperovi. Ale iba ak si rovno nedá vlastný.

V poriadku, nemáme hráčov, nemáme poriadnych obrancov, záložníkov a útočníkov už vôbec nie, ale to neznamená, že máme takto prehrávať. Tréner je trénerom preto, lebo sa od neho očakáva, že z hráčov niečo dostane. Aspoň štandard. Inak tam byť nemá a zmysel stráca aj akákoľvek debata, či a koľko sme mali smoly. Tak, ako sme sa s radosťou v Poľsku aj Rusku oháňali tým, že história si zapamätá výsledok a nie hru, platí to aj teraz. Výsledok je 0:4, na svete je komplex z arménskeho futbalu a to je prosím pekne niečo, čo má okrem nás ešte možno Litva. Lenže Litva minule prehrala s Faerskými ostrovmi. Vlastne veď aj my sme s Luxemburskom, takže sme na tom rovnako. Ako dobre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Litva na majstrovstvá nepostúpi a nepostúpime ani my, lebo si to nezaslúžime. Nie za dvakrát 1:0 s Andorrou, nie za predvedený futbal, nie za dve prehry s Arménmi a nie za záporné skóre a šesť strelených gólov v ôsmich zápasoch.

A tréner? Naozaj tam už nemá prečo byť, lepšie výsledky dokázal spraviť aj blahej pamäti Jožko Adamec.

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu