Bol som v Bille

Autor: Samo Marec | 4.7.2013 o 10:26 | Karma článku: 16,61 | Prečítané:  50610x

Bol som v Bille. Nie v tej na Námestí SNP, hoci aj tá má svoje čaro: pani - skôr slečna - v pokladni má na krku vytetované ACAB a to je pekné, sám by som nedokázal dať lepšie najavo, že nikdy v živote nemám záujem o kariéru.

Zamestnanci sa tam medzi sebou nahlas hádajú, chodia v teplákoch so zadkom pri členkoch a pri vykladaní tovaru majú v ušiach slúchadlá. Nič proti teplákom, ani proti slúchadlám, ale veci majú svoje prirodzené miesto, ani z Čaploviča by ste napríklad nespravili ministra, či áno?

Tóno, Jano, do kancelárie, zavolá šéfskladník na dvoch juniorskladníkov, ktorých mená som si práve vymyslel, ale inak som si nevymyslel vôbec nič. Juniorskladník Jano sa lenivo pohne, telefón pri uchu. Takto si ten život nepredstavoval. Netelefonuj, doriti, veď práve kvôli tomu tam ideš, okríkne ho šéf. Jano telefón nezloží, naopak, ešte viac zvoľní chôdzu, aby ukázal, že on túto robotu robiť nemusí. A má pravdu: môže ju robiť aj niekto úplne iný.

Čiže v tej Bille som včera nebol, namiesto toho som zašiel do inej, ktorú vkusne nainštalovali do Carltonu. Bolo niečo po siedmej večer, únavný a horúci deň sa pomaly končil. Pri pokladni predo mnou stála slečna, zhodou nešťastných okolností z tých, pre ktoré je leto príležitosťou na demonštráciu nedostatku vkusu. Akosi je to v tomto smere výnimočne prajné ročné obdobie.

Aby ste ma nepodozrievali: nemám takmer nič proti dermakolu, ani ružové topánky na podpätku mi nevadia, pokiaľ ich nemám na nohách ja. Nenamietam proti ružovému topu, veď niekto počúva aj Desmod a nevadia mi ani tie (ako inak) ružové elasťáky, vpredu navyše módne roztrhané. Hoci, pripusťme, otvárajú úvahy o všeobecnom volebnom práve.

Cez to všetko by som sa prehrýzol, vizuálny dojem však umocňovalo správanie.

Slečna totiž ku pokladni preplávala na obláčiku vlastnej dokonalosti a kúpila si cigarety (teda cigarety, skôr slimky). Predavačke nevenovala jediný pohľad, lebo predavačka je len predavačka a ona má ružové elasťáky, alebo tak nejak podobne som si to vysvetlil.

Celý čas hľadela niekam hore, zrejme k hviezdam, na chvíľu sa k nám smrteľníkom znížila len keď musela zadať PIN. Platila presne 3,20. Lebo cigarety.

Platbu potvrdila prstom, na ktorom určite mala aj poriadnu manikúru, nevidel som, ale určite áno. Vrátila sa do svojej vlastnej galaxie a čakala, čo ja viem, mohla aj netrpezlivo klepkať prstami.

Lenže potom sa to stalo.

Terminál protestne zapípal a displej pokladne každému v rade oznámil, že momentálne trpí nedostatkom prostriedkov. Že, inak povedané, síce má ružový komplet a aj vo všetkých ostatných smeroch je dokonalá, ale 3,20 jej na účte chýba.

Život je o malých radostiach.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žiadne potraviny a autobus raz za týždeň. Okraj kraja, na ktorý sa zabudlo

Ľudia v Prešovskom samosprávnom kraji o práci župana veľa nevedia. Trápia ich najmä cesty a nezamestnanosť, ale aj životné prostredie.

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.


Už ste čítali?