reklama

Poďakovanie poľským susedom

Drahí poľskí susedia, istý čas som u vás žil, v Krakove aj vo Varšave a v tom prvom sa mi vždy páčilo viac. Vo Varšave som si nikdy nevedel nájsť miesto, všetko sa mi to tam zdalo príliš veľké a hlučné a v centre navyše stáli mrakodrapy. Chcem vám ale povedať, že za ten čas som vám porozumel alebo sa aspoň snažil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (90)

Nie vždy sa mi vaša mentalita páčila, ale myslím, že jej svetlé aj tmavšie stránky som pochopil. Obdivoval som váš vzťah k divadlu, knihám a kultúre vôbec, lebo bol od toho nášho odlišný. Páčila sa mi vaša história, vnímal som jej tragiku a rozporuplnosť. Aj ju som sa snažil pochopiť a to si píšte, že to jednoduché nebolo. Zistil som, že máme k sebe omnoho bližšie ako si myslíme a nezriedka ste z toho porovnávania vyšli dokonca lepšie, hoci to u nás nie je veľmi populárna myšlienka. Radi vás totiž vnímame v kontexte trhov v Nowom Targu a toho, že zaberáte naše pracovné miesta v Británii, na ktoré máme inak prirodzené právo. Redukujeme vás na znôšku klišé a zvyšok nás veľmi nezaujíma.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zmieril som sa s kultúrnymi špecifikami. Pochopil som, že hiphopera s ružencom na krku stretnem iba u vás a keď v jedno nedeľné ráno na dvere zaklopal kňaz, vlastne ma to ani neprekvapilo. Viem spoľahlivo povedať, aký je rozdiel medzi korkociągom, gasociągom a wodociągom, aj to, ako sa líšia od pociągu a wyciągu. V Krakove som sa od prvého dňa cítil ako doma, najmä preto, že som nemusel nič, len napísať diplomovku. Dodnes spomínam na ten jeden mesiac, počas ktorého som býval v garsónke v Starom meste a babie leto bolo nekonečné. Lepšie to už asi nebude, vlastne bude, ale bude to aj úplne iné. Mám veľmi rád vašu krajinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dôvod, pre ktorý vám píšem, je zimná olympiáda. Mali sme ju organizovať spolu, vy tú väčšiu časť v Krakove a my tú menšiu v Nízkych Tatrách. Verte mi, nie je to osobné, zimné olympiády mám rád, hoci nie kvôli hokeju, ani kvôli medailám, ktoré vyhráme. Mám rád celé to podujatie a jeho ideu, ale mám ho rád, ak sa koná niekde inde a nie v mojej krajine. Keď sa prvýkrát objavil nápad, že by sme na ňu mohli spoločne kandidovať, práve preto som sa úprimne zdesil. Myslel som si, že je to omyl, hoci by musel byť naozaj veľký, možno sme vám zabudli povedať, že do toho idete s nami, hovoril som si.

Nebola to pravda. Naša aj vaša vláda sa dohodli, že olympiádu obaja chceme a čo je ešte horšie, napriek tomu, že bolo neskoro a celý nápad bol zlý, začali podnikať kroky na jeho realizáciu. Mnohí vtedy u nás boli z mnohých dôvodov proti. Olympiádu nechceli ľudia, ktorí vedeli, čo obnáša, nechceli ju ani ľudia, ktorí vedeli, čo po nej ostáva. Proti boli aj tí, ktorí sa domnievali, že projekty budú predražené a celá organizácia bude biznisom pre veď my už tu na Slovensku vieme koho. Vlastne nebolo treba ani nič organizovať, samotná kandidatúra by bola zlatou baňou. Sám som, keďže nič iné veľmi neviem, o tom písal tu, tu a tu. Nepomohlo to, niežeby som očakával niečo iné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Problémom totiž bolo, že mnoho ľudí, hádam aj väčšina, s kandidatúrou súhlasila, ale to len odhadujem, lebo, a to je druhý problém, nikto sa ich na názor nepýtal. Priznám sa, šokovalo ma to zmýšľanie, podľa ktorého bola kandidatúra skvelým nápadom proste preto, lebo by to bolo pekné a ďalej potopa. Šokovalo ma to, koľkým ľuďom úplne stačili chlieb a hry a predstava, že kandidatúra Slovensko spropaguje (čo je samé o sebe nezmysel). Ďalej sa nezamýšľali. Cítil som sa ako v cudzej krajine, keď som videl, že stačí vytiahnuť slovenskú vlajku a racionalita ide tam, kde aj králi chodia sami. Ľudia, ktorí ani netušili, čo kandidatúra/organizácia obnáša, ju podporovali, na druhej strane tých, ktorí to tušili veľmi dobre, nikto nepočúval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno vás to prekvapí, ale nás sa skutočne nikto nepýtal. Viem, že bežne sa to tak robí, ale nie u nás. Akékoľvek lokálne alebo celoštátne referendum sa zmietlo zo stola, lebo prečo by sa nás pýtali, keď aj tak súhlasíme a ak nesúhlasíme, tak prečo by sa pýtali. V Poľsku bola podpora verejnosti podľa krakovského primátora jednou zo základných vecí, u nás nikoho nezaujímala. To sú tie rozdiely. Nikto nepredostrel žiaden konkrétny projekt, jeho náklady, dopady, budúcnosť. Viem, že toto sa vám bude zdať ako absolútny nezmysel, ale u nás naozaj neprebehla žiadna odborná diskusia. Na verejné diskusie nie sme zvyknutí, na kultivované a vecné ešte menej, takže tie neprebehli tiež. Biela-modrá-červená je u nás ešte stále silný argument, hlavne v ťažkých časoch, ale tak je to vlastne všade. Medzi rastúcou nezamestnanosťou a náhlou chuťou organizovať olympiádu je priama súvislosť, potreba dobudovať súkromnú infraštruktúru čaká hneď v zálohe. Akosi si s tým stále nevieme rady.

Drahí severní susedia, nerobím si ilúzie, že u vás je to nejako zásadne inak, žijeme predsa v rovnakom priestore, ale aj tak vám píšem. Chcem sa vám poďakovať za to, že v situácii, kedy sa nás nikto nepýtal a ak by sa pýtal, tak by sme možno aj odkývali hrozný nezmysel, ste si vy zachovali chladnú hlavu a nenechali nás v tom. Je na mieste poďakovať sa obyvateľom Krakova za to, že aj za mňa a ďalších jasne povedali, čo si o podobných veciach myslia. Ušetrili ste nám množstvo peňazí, ale najmä ste ukázali, že máte zdravý rozum. Odmietnutie kandidatúry je skvelá správa pre všetkých triezvo uvažujúcich ľudí. Ďakujeme. 

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu