Po slovenských médiách dva dni obieha správa o chalanovi z Bánoviec nad Bebravou, ktorého chytili s 0,1 (podľa iných zdrojov jedným) gramom marihuany a jemu hrozia tri roky natvrdo. Tri roky, samozrejme, nedostane, ale absurdné je to aj bez toho, okrem iného aj preto, že je niekoľko omnoho dôležitejších vecí, ktorým by sa polícia mohla venovať namiesto naháňania teenagerov so sáčkom vo vrecku. Zatváranie dílerov by mohla byť jedna z nich, ale zoznam je dlhý. Na druhej strane uznávam, chápem a rozumiem: čiarka v kolónke objasnenej drogovej trestnej činnosti je dôležitejšia ako reálny boj proti tomu, aby deti na sídliskách nebrali pervitín ako príjemný začiatok sobotného večera.
Chcem povedať jasne: dekriminalizácia marihuany mi je obsahovo ukradnutá, rovnako ako sú mi ukradnuté práva ľadových medveďov a asi tisíc ďalších vecí, ktoré sa ma netýkajú, ale formálne s ňou súhlasím. Napriek tomu, že marihuanu považujem za pomerne hlúpy spôsob márnenia času, som totiž presvedčený, že zákon, ktorý domáce laboratórium na výrobu pervitínu posudzuje rovnako ako jednu, ehm, marihuanovú cigaretu, je postavený na hlavu. Navyše si myslím, že sú veci, do ktorých štát nič nie je a v mojom chápaní osobnej slobody presne tam patrí aj 0,1/jeden gram marihuany pre vlastnú potrebu.
Osobne je však pre mňa dôležitejšie ešte niečo iné. Som presvedčený, že ľudia by sa k sebe mali správať slušne a dodržiavať zákony štátu, v ktorom žijú. Rovnako som však presvedčený, že by sa tí istí ľudia mali ozvať vtedy, keď vidia, že to, čo štát robí, je do neba volajúca blbosť. Slovenský Facebook síce horí rozčúlením, ale verejne to ešte nepovedal takmer nikto: chalan z Bánoviec nad Bebravou nie je kriminálnikom, ale dôkazom toho, že zákon, ktorý z neho kriminálnika robí, je chorý. Treba sa ho zastať, lebo platiť za to, že si niekto iný ku koncu roka naháňa štatistiku, je choré presne rovnako.
